9. decembra 1934, na druhý deň ráno po poprave Johna a Betty Stamových, sa evanjelista Lo ponáhľal na miesto ich popravy. Cestou ho zastavila staršia žena. Ukázala mu dom, kde by sa malo nachádzať dieťa popravených cudzincov. Lo sa tam rozbehol. Helen našiel podľa plaču. Trojmesačná Helen Priscilla, dcéra Johna a Betty, bola starostlivo zabalená v detskom spacom vaku a v niekoľkých vrstvách oblečenia nevedomky ukrývala poklad – dve päťdolárovky, ktoré tam jej mamička vložila s modlitbou, aby sa ten, kto Helen nájde, o ňu postaral.

Keby bolo po vôli komunistických vojakov, nezostala by tu Helen na posteli všetkými opustená. Jej plač by sa nerozliehal prázdnym domom. Bola by už mŕtva ako jej rodičia. Beh dejín ani detaily nášho života však neriadia zločinci ani nikto z ľudí, ale náš nebeský Otec. Jeho rozhodnutím bolo, že čas Helen Priscilly ešte nenastal.


Zdieľať: