Galina a Naďa boli od detstva priateľky. Bývali v malom mestečku v Bulharsku.

Jedného dňa pozvala Naďa Galinu na narodeninovú party, ktorej súčasťou bola aj diskotéka. Galina presvedčila samú seba, že ak tam pôjde, dá tým svojej priateľke najavo, že jej na nej záleží. Spočiatku hrala celkom príjemná hudba a mladí ľudia sa rozprávali. Potom začal tanec. Zatiaľ čo všetci ostatní tancovali, Galina zostala pri stole.

Chlapec, ktorý nepatril k nim a sedel pri vedľajšom stole, si ju všimol a spýtal sa jej: „Prečo netancuješ? Nevieš tancovať?“ Galina mu povedala, že vie, ale že sa rozhodla netancovať. Vo svojom vysvetľovaní spomenula aj Pána Boha.

Chlapec začal klásť Galine rôzne otázky o jej viere. Ľudia k stolu prichádzali a odchádzali, ale Galina a jej nový kamarát sa stále rozprávali. O jednej hodine v noci mladých ľudí požiadali, aby miestnosť opustili, pretože diskotéka sa končí. Mladí ľudia, ktorí bývali vo vedľajšom paneláku, odchádzali spolu domov.

Galina a jej nový kamarát sa rozprávali aj cestou domov. Ostatní si to všimli a tiež ich začali počúvať. 30-minútová cesta domov trvala viac než hodinu. Pred panelákom si posadali na lavičky a ďalej sa rozprávali o Bohu, jeho láske, jeho očakávaniach i o tom, ako na ne odpovedať. Rozprávali sa ďalšie tri hodiny.

Galina sa naučila dôležitú lekciu. „Nesmieme sa hanbiť hovoriť o svojej viere,“ vraví všetkým. „Moja najlepšia priateľka a jej brat sú dnes kresťanmi preto, že som zdráhavo a neochotne hovorila o svojej viere.“


Zdieľať: