V jednom zo svojich kázaní rozpráva pastor Moris Venden historku, ktorá sa stala v Kalifornii. Je to krajina, v ktorej sú časté zemetrasenia. Mohol som sa o tom presvedčiť sám v čase návštevy na jeseň roku 1987.
V ten deň, ako každé ráno o šiestej hodine, zazvonil u jedného z jeho priateľov budík. Práve vo chvíli, keď stlačil gombík na budíku, vyhodil ho z postele nesmierne silný otras. Povedal si: Čo som urobil? V priebehu niekoľkých sekúnd sa poprevracal nábytok a múry domu za triasli ako vetvy strhávané vetrom. Nestrácal ani minútu a vybehol z domu.
V záhrade pri ohrade uvidel ženy a deti ako revali. Bola to skutočná kolektívna hystéria. Podišiel k nim bližšie a veľmi nervózne im povedal: „Ticho! Upokojte sa! Ste vonku, mimo domu. Nič sa vám nestane. Ovládajte sa!“ Kým takto hovoril, zbadal, že sa na neho začudovane pozerajú. Krik a náreky utíchli, ľudia sa začali usmievať a potom smiať. Muž si povedal: Prečo sa smejú? Prečo sa na mňa tak pozerajú? Pozrel sa na seba. Zmeravel. Okrem topánok nemal na sebe nič. Vtedy nemyslel na nebezpečenstvo. Vrátil sa späť do domu a natiahol si nohavice. Ak budete musieť jedného dňa naliehavo z domu v noci vybehnúť, spomeňte si na tento príbeh.
Ani Zachej nemyslel na to, ako bude na strome vyzerať. Bol pripravený zniesť aj posmech, len aby uvidel Ježiša.
Chceš vidieť Ježiša? Čo si ochotný pre to urobiť?


Zdieľať: