Kata Rangoso žil na Šalamúnových ostrovoch. Bol odsúdený na smrť za to, že trval na tom, že treba viac poslúchať Boha ako britského dôstojníka. Dôstojník dohliadal na túto oblasť, keď zaútočili japonské vojská. Vtedy sa Rangoso naliehavo modlil: „Bože, som tvoj služobník. Je to hrozný čas, pretože sa prelieva ľudská krv. Ak si myslíš, že moja práca na tomto alebo niektorom inom mieste ešte nie je dokončená, zachráň ma… Prosím, odstráň hriechy týchto mužov, ktorí robia zle. Odovzdávam sa do tvojich rúk. Urob so mnou, čo uznáš za dobré. Amen.“
Ak sa dokážete modliť ako Rangoso, tiež prestanete mať strach z toho, čo vám nepriateľ môže urobiť.
Rangosa potom zvalili na 160-litrový sud benzínu a bili, kým mu z chrbta netiekla krv. Keď vstal, dôstojník ho udrel po tvári pažbou svojho revolvera. Jedno dievča z ostrova, ktoré bolo pri tom, začalo plakať a lámanou angličtinou povedalo: „Ach, pane, stop, nezabiť Rangosa…“
Čo sa stalo potom? Zoradili streleckú čatu. Kata Rangoso sa postavil na určené miesto. Ticho čakal, kým bude vydaný osudný rozkaz. Dôstojník dal streleckej čate príkaz začal strieľať, keď napočíta do troch. V tomto hrozivom tichu začal rátať: Jeden, dva… Ďalšie slovo akosi neprichádzalo. Dôstojník nedokázal vysloviť „tri“. A tak začal opäť: Jeden, dva… Ale jeho jazyk znovu odoprel povedať to osudné slovo. V narastajúcom záchvate zúrivosti skríkol: A teraz dávajte pozor. Jeden, dva… Ani tretí pokus sa však nevydaril. Dôstojník onemel a vôbec nehovoril takmer tri dni.
Štefan musel zomrieť. V roku 1943 sa však Boh rozhodol zachovať život jedného zo svojich služobníkov na krásnom ostrove v južnom Tichomorí.


Zdieľať: