Spomínam si na ženu, ktorá bola po mozgovej príhode. Navštívil som ju v nemocnici. Nedokázala už hovoriť, ale mojim slovám rozumela. Z jej správania som pochopil, že ju čosi trápi. Mala troch synov a svojím konaním dosiahla, že spolu prestali rozprávať. Cítila, že umiera. Mala strach. Potrebovala získať istotu, že Boh jej odpustil.

Spýtal som sa, či sa môžem pomodliť. Prikývla. Prosil som Boha, aby ju uistil o svojom odpustení tým, že vnesie do jej vnútra pokoj. Čoskoro mi šiel autobus. Keď som prišiel domov, čakala ma správa z nemocnice. Žena zomrela – s úsmevom na tvári. Boh vypočul jej túžbu po odpustení a dal pokoj jej boľavému srdcu.


Zdieľať: