18. augusta 1838 si George Müller, zakladateľ sirotinca v Bristoli, zapísal do denníka: „Nemáme ani jednu penny pre siroty. O deň-dva budeme potrebovať veľa peňazí. Svoje oči upieram na Pána.“

Na konci toho dňa dostal päť libier – dar od ženy, ktorá kvôli sirotám predala svoje šperky. Peniaze stačili na potraviny na jeden deň. Večer sa však situácia opakovala. 20. augusta dostal George ďalších päť libier na potraviny. Ďalší deň dvanásť a nasledujúci deň tri libry.

Stále znovu George preveroval účtovné knihy, len aby zistil, že sirotince naozaj nemajú ani penny na stravu. Vždy, keď sa modlil, peniaze prišli ako na zavolanie. George čelil pokušeniu použiť z iných peňazí, ale takúto myšlienku zásadne odmietal. Raz mu poslal bohatý majiteľ pozemkov dvesto libier. V sprievodnom liste napísal, že peniaze daruje Inštitútu biblického vzdelávania, ktorý George založil. George vedel, že keby sa ho opýtal, či môže tieto peniaze použiť pre siroty, určite by súhlasil. Ale neopýtal sa. Nechcel manipulovať s okolnosťami. Pán Boh zasľúbil, že sa postará, a tak sa George ďalej modlil a veril. Nepoužil peniaze na iný účel, než na aký boli určené.


Zdieľať: