Bol piatok večer. Ruth Jereh strávila celý deň v bare pri pive. Odrazu sa pred ňou zjavilo silné oslepujúce svetlo. Jereh naň civela a nechápala, odkiaľ sa vzalo. Okamžite vytriezvela. Po chvíli svetlo zmizlo.

Začala sa triasť na celom tele. S vypätím síl sa jej podarilo dostať sa domov. V ten večer manželovi ani svojim 14 deťom nič nepovedala. Ráno to však už nevydržala a manželovi povedala: „Zlatko, keď som sa včera večer vracala domov, z ničoho-nič sa predo mnou zjavilo silné svetlo. Vystrašilo ma to.“

„Prestaň už piť,“ odpovedal jej manžel. „Možno je to Boh, ktorý sa ti snaží prihovoriť.“

V ten istý deň ich navštívila jedna žena, ktorá ju pozvala na bohoslužby. Jereh mala stále pred očami živý obraz žiarivého svetla z minulej noci. S manželom sa rozhodli, že pozvanie príjmu.

Jereh v detstve spolu s rodičmi navštevovala bohoslužby Cirkvi adventistov s.d. Keď sa však vydala, odišla z cirkvi. Jej manžel hrával v baroch na saxofóne a Jereh počas jeho vystúpení predávala domáce potraviny. Potom spolu dlhé hodiny pili. Tak to trvalo celé roky.

Dospelo to tak ďaleko, že Jereh pila od rána do večera a vôbec sa nestarala o deti. Alkohol sa stal súčasťou jej života. Vo vnútri bojovala s predstavou, že by sa ho mala vzdať. O dva týždne sa odrazu zobudila uprostred noci úplne vydesená. Začala veľmi plakať. „Bože, takto to nemôže ísť ďalej. Veď ja sa vôbec nestarám o naše deti,“ povedala v modlitbe. „Prosím, pomôž mi prestať piť.“

Po tejto udalosti si jedného dňa uvedomila, že úplne stratila túžbu po alkohole. Miestni obyvatelia, ktorí ju poznali ako notorickú alkoholičku, boli veľmi prekvapení, že je akosi často triezva. Pýtali sa jej, ako sa jej podarilo zbaviť sa alkoholu.

Jereh odpovedala všetkým rovnako: „Liek, ktorý som použila, bola modlitba.“


Zdieľať: