„V Tibete je protizákonné vyučovať cudzie náboženstvo. Boli ste prichytený pri čine,“ zavrčal láma. „Chcete k tomu niečo povedať?“

„Nie,“ odvetil Sundar. Nemalo zmysel niečo vysvetľovať. Sundara prichytili, ako káže evanjelium.

„Za trest musíte zomrieť,“ oznámil veľký láma.

Keď Sundara odvádzali, premýšľal o svojom osude. Zašijú ho do mokrej jačej kože ako Kartara Singha a nechajú rozdrviť na smrť, alebo ho čaká nejaký iný osud?

Sundar zistil, že Tibeťania majú ďalšie spôsoby, ako pomaly usmrtiť ľudí. Odtiahli ho na okraj mesta, kde bola opustená studňa. Odomkli zámok, ktorý držal poklop nad studňou, a odsunuli ho. Sundara hodili dolu do vyschnutej studne, poklop zatiahli a zamkli.

Vzduch dolu v studni páchol za hnilobou. Sundar sa začal dusiť. V tme začal hmatať okolo seba, aby zistil, čo tam tak strašne smrdí. Nebol prvým človekom, ktorého hodili do studne. Všade okolo boli ľudské kosti a hnijúce mäso. Zistil, že sa nemôže pohnúť bez toho, aby sa nedotýkal ľudských pozostatkov. Začal byť zúfalý. Pristihol sa, že si radšej želá zomrieť v mokrej jačej koži vonku na čerstvom vzduchu.

Sundar sa oprel o stenu studne a snažil sa modliť. Zdalo sa mu však, že jeho modlitby nedosahujú ani po kryt studne. Zmocnilo sa ho zúfalstvo. Prial si rýchlu smrť. Jeho prianie sa však nesplnilo. Na tretiu noc na dne studne bol taký slabý, že sa sotva dokázal pohnúť. Vedel, že už má len krátky čas. Vítal blížiacu sa hodinu svojho vyslobodenia z týchto pekelných múk.


Zdieľať: