Za Alexejom prišiel kamarát s tým, že by sa rád modlil. Chcel sa naučiť modliť sa, ale nevedel, čo má Bohu povedať. Alexej mu poradil, že Bohu môže povedať čokoľvek. Môže mu povedať všetko, čo má na srdci.

Keď sa raz rozhodol, že to teda ide skúsiť, zavrel sa do izby a kľakol si. Svoju prvú modlitbu začal slovami: „Bože, neviem, čo ti mám povedať.“

Alexej spomína, že keď mu po čase kamarát rozprával túto skúsenosť, čakal, že potom povie, že Duch Boží na neho zapôsobil a začal Bohu rozprávať množstvo vecí… Ale jeho modlitba nepokračovala takto. Kamarát zostal kľačať a bol ticho. To, čo po chvíli nasledovalo, nebol prúd krásnych slov, ale – pokoj, ktorý naplnil jeho vnútro.

Boh počul modlitbu jeho srdca.


Zdieľať: