V piatok doobeda som sa vracal z Lysej hory. Na klzkom blate sa mi šmykla noha a ja som si poranil palec na pravej ruke. Polovica nechtu s kusom tkaniva zostala neprirodzene odtrhnutá od môjho prsta. Aj keď sa ma zmocňovala mdloba, odtrhnutý kus tkaniva s nechtom som pritlačil späť k palcu a šiel ďalej. Doma som si to prelepil rýchloobväzom, aby dobre držalo… Myslel som si, že je to maličkosť. Ale každú chvíľu som pocítil, ako mi poranený palec chýba. Pretože som preučený ľavák, jesť druhou rukou nebol problém. Ale keď som si mal zapnúť gombík na košeli, trvalo mi to azda päť minút, kým som sa to naučil.

Vďaka tejto príhode sa s obdivom dívam na ľudí, ktorým nechýba len kus palca, ale napríklad celá ruka. Napriek tomu športujú alebo pomáhajú iným, ktorí sú na tom horšie než oni.

Vážim si ľudí, ktorí dokážu každý deň prekonávať prekážky, o ktorých my, zdraví, ani netušíme.


Zdieľať: