„Gospelová hudba je môj život a moja prvá láska,“ vyznávala Mahalia. Najväčšie pokušenie stať sa nevernou svojej prvej láske ju stretlo v podobe lásky k jednému mladému mužovi, ktorý sa volal Isaac Hockenhull. Do roka sa vzali. Spočiatku šlo všetko hladko. Ona pracovala ako chyžná a spievala svoje gospel-songy, on pracoval ako poštár. Po nejakom čase obaja stratili prácu. Keď už mali doma len niekoľko centov, Isaac našiel v novinách inzerát, že hľadajú speváčky do show. Začal Mahaliu nahovárať, ale ona stále odmietala. Nakoniec udrel v hneve päsťou do stola a rozkričal sa. Kričať začala aj Mahalia.

Ale z niečoho žiť museli. A tak sa Mahalia vybrala na konkurz na show. Kúpila si noty so starým spirituálom „Sometimes I Feel Like a Mothersless Child“. Táto pieseň presne zodpovedala jej nálade. Cítila odpor voči spievaniu v divadelnej show.

Keď ju vyvolali, podala klaviristovi noty a čakala na moment, kedy má začať spievať. Ale zmeškala nástup a zrazu bola pieseň už na konci. Klavirista začal ešte raz, ale dopadlo to rovnako. Mahalia bola bezmocná, bezradná a mala strach. Našťastie bol klavirista zvyknutý na takéto situácie a začal ešte raz. Na tretí pokus sa konečne chytila a vložila do spevu všetky svoje pocity.

Keď skončila, zavládlo hrobové ticho. Ale skôr, ako komisia vyhlásila výsledky, vybehla z divadla a utekala domov. Manžel ju nadšene privítal. Z divadla medzitým telefonovali, že vyhrala. Kým sa on rozplýval šťastím, ona klesla do kresla, pretože tento deň považovala za jeden z najhorších vo svojom živote. Potom sa ona spýtala jeho, ako sa darilo jemu. Keď jej oznámil, že aj on si našiel prácu, Mahalia nemala čo riešiť. Kedysi sa rozhodla spievať len na Božiu slávu, preto prácu v show odmietla.


Zdieľať: