Stať sa gamblerom je ľahké. Sotva pätnásťročnému mládencovi stačila na začiatok jedna koruna. Cestou z knižnice si všimol na prízemí kultúrneho domu nápis: Vstup povolený od 18 rokov!

Vstúpil, aj keď osemnásť zďaleka nemal. Pri blikajúcom automate stál čašník z vedľajšej reštaurácie a hádzal doň jednu korunu po druhej. Chvíľu sa díval, kým pochopil, o čo ide. Potom sa spýtal, či to môže skúsiť. Mal len jednu korunu. Keď čašník dovolil, hodil svoj peniaz do mašiny. Chvíľu to trvalo, ale nakoniec sa mu podarilo vyhrať šesťsto korún. Úžasný pocit. Potom sa tam zastavoval častejšie. Časom sa dostal do mínusu a mamke tajne občas bral peniaze z jej peňaženky.

Potom prišla vysoká škola, vojna a po nej zamestnanie a svadba. Na herňu zabudol. Po niekoľkých rokoch sa vracal zo služobnej cesty. Pretože mal na stanici čas, zašiel do bufetu. Jeho pozornosť upútal hrací automat na stene. Hodil doň jednu kovovú dvadsaťkorunáčku. Keď sa po chvíli ponáhľal na autobus, vo vrecku mal dvadsať dvadsaťkorunových mincí.

O rok neskôr v tom istom automate výhru zopakoval. Potom našiel podobný automat na trhovisku, kam chodieval nakupovať čerstvú zeleninu. Netrvalo dlho a opäť bol v mínuse. Vtedy si začal uvedomovať, že je závislý.

V tom čase som občas viedol Odvykový kurz pre fajčiarov. Radil som im, ak boli veriaci, aby sa modlili za svoj boj so závislosťou, aby im Boh dal silu prekonať chuť práve na tu jednu cigaretu. Väčšina mi potvrdila, že to funguje.

Na túto radu som si spomenul, keď som si začal uvedomovať, že žijem s gamblerom. Vlastne by som vám mal konečne prezradiť, kto je u nás doma tým hráčom. Nie je to manželka, ani naši synovia. Som to ja. Je to môj príbeh.

Keď som o tom začal premýšľať, rozhodol som sa, že je najvyšší čas konať podľa tejto rady. Začal som prosiť Boha, aby mi dal silu prejsť okolo herne bez toho, aby som do nej vstúpil. Odvtedy uplynulo vyše tridsať rokov. Napriek tomu, keď musím ísť okolo herne, znovu prosím Boha o silu odolať pokušeniu. A budem to tak musieť robiť asi až do konca života.


Zdieľať: