Katarína Kernová spomína: Mala som sedemnásť, keď sa prišiel môj otec pozrieť, ako to vyzerá v kultúrnom dome, kde som chodila na diskotéky. Rodičia mi dali voľno od 18. do 20. hodiny. V zadymenej sále pri ohlušujúcej hudbe a niektorých mladíkoch podgurážených alkoholom a toluénom prišiel až do kruhu tancujúcich, vzal ma za ruku a bez slova vyviedol von. Išla som sa prepadnúť od hanby. V našom bielom trabante mi veľmi rázne povedal: „Sem viac chodiť nebudeš!“ V slzách som mu vytkla: „Tati, veď to robia všetci!“

Jeho odpoveď znela: „Dcéra moja, nezaujíma ma, čo robia všetci. Mňa zaujíma, čo je správne!“ Ďakujem Bohu za mojich rodičov, ktorí hoci nepatrili do žiadnej cirkvi, vštepovali nám bázeň pred Bohom.


Zdieľať: