Keď sa jedného večera Odille Terrová vracala domov zo zdravotného strediska, pred domom ju čakal africký priateľ. Prišiel jej oznámiť, že dieťa ich známych, s ktorým sa ešte včera hrala, náhle zomrelo.

V Afrike je zvykom, že keď sa človek dozvie o nešťastí druhého, nechá všetko tak a ide k nemu. A tak sa spolu vybrali k týmto priateľom. Celou cestou uvažovala, čo im asi povie. Ale všetko, čo jej napadlo, zavrhla.

Všetko, čo sa tam dialo, bolo krajšie ako slová, ktoré hľadala. Spolu s ostatnými priateľmi mlčky sedeli s rodičmi na dvore možno aj dve hodiny. Bolo vyrieknutých len zopár slov. Neboli potrebné. Prežívali spolu bolesť a Boh s nimi. To stačilo.


Zdieľať: