Spomínam si, ako sme v škole zbierali fľaše od minerálky a šetrili si drobné. Keď sa zbierka skončila, do našej školy prišlo veľké nákladné auto plné škatúľ. Teta Liz nám vysvetlila, koľko ryže pre indické deti mohla nakúpiť za peniaze, ktoré sme našetrili. Na ten deň nikdy nezabudnem, pretože teta Liz nás naučila, aké požehnanie je dávať. Žasla som nad tým, koľko ona v živote dávala, milovala a pracovala.


Zdieľať: