Max Lucado v jednej svojej knihe spomína:

Nahrať loptičku zle nemusí pre väčšinu ľudí znamenať veľa, ale ak by ste mali trinásť a mali by ste ambíciu hrať v najvyššej bejzbalovej lige, mohlo by to pre vás znamenať veľa. A v ten deň to bola nielen moja druhá chyba počas zápasu, ale umožnila súperovi získať víťazný bod.

Dokonca som sa ani nevrátil na striedačku. V polovici ľavého poľa som sa obrátil a preliezol som cez plot. Na pol ceste domov ma našiel otec. Nepovedal ani slovo. Iba sa nahol cez sedadlo a otvoril zadné dvere auta. Nerozprávali sme sa. Nebolo treba. Obidvaja sme vedeli, že je to koniec sveta. Keď sme prišli domov, zamieril som rovno do svojej izby, otec rovno do kuchyne. O chvíľu stál predo mnou so sušienkami a mliekom. Sadol si na moju posteľ a spolu sme jedli. Počas toho, ako som si máčal sušienky, uvedomil som si, že život a láska môjho otca sa nekončia. V ekonomike vzťahov dospievajúceho chalana platí, že ak máš rád toho, komu spadla loptička, máš ho skutočne rád. Moje schopnosti bejzbalového hráča sa odvtedy nijako nevylepšili, ale určite sa posilnilo presvedčenie, že otec ma má rád. Otec nikdy veľa nerozprával. Ale konal. Počúval.


Zdieľať: