Pred piatimi rokmi som ukradol z galérie sošku, ktorá sa mi veľmi páčila. Dal som ju manželke na narodeniny. Bol to pre ňu najkrajší darček, aký dostala. Sošku sme mali doma tri a pol roka. Vôbec som nemyslel na to, ako som ju získal.

Po krste som sa manželke priznal. Bolo to veľmi ťažké a nepríjemné. Pre ňu to bol tiež veľký šok. Ale čakalo ma ešte niečo ťažšie…

Stojím pred dverami a vôbec neviem, čo poviem… Keď mi otvorí muž v stredných rokoch, mám chuť vyhovárať sa. Potom však namiesto slov siahnem do tašky a vytiahnem sošku so slovami: „Je to vaše?“

Prikývne a spýta sa: „Odkiaľ ju máte?“

„Zobral som ju v galérii.“

„Prečo ste ju prišli vrátiť?“ Nechápavo sa na mňa pozrie. „Prečo ste mi ju priniesli?“ pýta sa znovu.

„Musel som vám ju vrátiť. Chcem sa vám ospravedlniť.“

To bolo všetko, čo som mu povedal. Pomaly som ustupoval k dverám a vyšiel som von.


Zdieľať: