Už dlho som sa s nikým nerozprávala o Bohu. Ľudia nestoja v radoch, aby sa dozvedeli o Ježišovi. Preto som prosila Ježiša, aby ma naučil veriť v zázraky. A on… poslal odpoveď.

Bol posledný deň v roku. Vlastne už prvého januára. Hluk v uliciach mesta pomaly utíchal. Spokojne som zaspávala. „Jani, spíš?“ ozvala sa kamarátka zo školy. „Mám takú zvláštnu otázku. Bola som sa pozrieť na polnočnej omši v kostole a niečomu som tam nerozumela.“ V tej chvíli som sa prebrala. Z jednej zvedavej otázky sa zrodila trojhodinová debata o viere. Potom som sa dozvedela, že číta Bibliu, ktorú som jej požičala pred rokom a pol. Hovorili sme o význame viery v živote človeka, o tom, čo pre mňa Boh znamená. Zaujímala sa o to, ako môže komunikovať s Bohom. Povedala, že by potrebovala nejaký impulz zhora, aby začala veriť. Aby sa rozhodla… Spať sme šli o siedmej ráno.

Boh robí aj dnes zázraky a nikdy ich robiť neprestane.


Zdieľať: