Starý pán Jozef zomieral. Roky viedol spor a hádal sa s Michalom, kedysi jedným zo svojich najlepších priateľov. Pretože si chcel dať veci do poriadku, poslal mu telegram, aby za ním prišiel.

Keď Michal prišiel, Jozef mu povedal, že nechce zomrieť s takými zlými pocitmi a s toľkými nevyriešenými vecami, ktoré sa medzi nimi po celý život nakopili. Potom sa veľmi zdráhavo a s veľkou dávkou námahy Jozef ospravedlnil za to, čo kedysi povedal a urobil. Michala niekoľkokrát uistil o tom, že mu odpustil všetky urážky.

Všetko sa zdalo byť v poriadku, kým Michal nevstal, že už potrebuje odísť. Keď už vychádzal z dverí, Jozef zrazu za ním zavolal: „Ale pamätaj si, ak sa mi polepší, potom to neplatí!“

Odpustenie, ktoré sa deje pod nátlakom okolností alebo v strachu z následkov, vlastne nie je úprimným odpustením. Je to len akási maska, ktorá z nás onedlho spadne. Aby sme mohli naozaj úprimne odpustiť, na to potrebujeme silu zhora. Človek sám to totiž nedokáže.