Žiak vojenského gymnázia, ktorý len nedávno uveril v Ježiša Krista, bol práve vo svojej internátnej izbe. Kľačal na kolenách a z celého srdca ďakoval Bohu za to, že mu odpustil jeho hriechy.

Náhle sa ozvalo silné zaklopanie. Skôr, než stačil mladík vstať, dvere sa otvorili a do miestnosti vstúpil plukovník.

„Čo?“ takmer vykríkol plukovník. „To hádam nie! Ty sa modlíš?! Ja som s tým už dávno prestal! Mám všetko, čo potrebujem. Nemám čo od Boha prosiť!“

„Nuž, pán plukovník,“ odpovedal mladík, „potom musí byť veľa toho, za čo by ste sa mali Bohu poďakovať.“


Zdieľať: