Rozmýšľala som nad tým, ako využívam čas. Všimla som si, že mám sklon počítať a merať hodiny a minúty, a prehliadať to, ako ich prežívam. Aby ste ma pochopili, poviem vám jednoduchý príklad. Keď varím vajíčka na mäkko, sledujem, kedy začne voda vrieť, potom napočítam pomaly do sto a viem, že vajíčka sú uvarené tak akurát. Alebo môžem každú chvíľu pozerať na hodiny v strachu, aby som náhodou nezmeškala ten správny okamih, keď treba vajíčko vybrať z vriacej vody.

Nebola som s tým však vôbec spokojná. Snažila som sa nájsť iný spôsob, ako odmerať čas, ktorý je potrebný na to, aby sa vajíčko uvarilo na mäkko. Viete, na čo som prišla? Vajíčko sa uvarí akurát na mäkko, ak si od okamihu, keď voda začne vrieť, zaspievam tri verše svojej obľúbenej piesne. Taká je moja miera. Vy skúste nájsť svoju, pretože niekto má rád vajíčko viac mäkké, iný viac tvrdé.

Takto zrejme merali čas generácie pred nami. Možno im ani nechýbali hodiny, ktoré odmerajú každú sekundu nášho života. Učme sa spríjemniť si čas, ktorý máme k dispozícii, a vystihnúť ten správny okamih.


Zdieľať: