V akomsi časopise som videl fotografiu muža, ktorý sa cítil veľmi vinný a snažil sa utíšiť Boží hnev. Muž ležal na chrbte na špinavej ceste. Okolo členku mal pripevnenú asi meter dlhú reťaz, ktorej druhý koniec bol omotaný okolo veľkého kameňa. Pod obrázkom bolo napísané, že tento muž na svojej púti do chrámu svätého Lazára ťahá centimeter po centimetri obrovský kameň. Takýmto utrpením chce odčiniť svoje hriechy a zaistiť si u Boha odpustenie.

Každý z vás počul o veľkom reformátorovi Martinovi Lutherovi. Keď začal študovať Bibliu, uvedomil si, aké veľké sú jeho hriechy. Dospel k záveru, že Boh sa musí na neho veľmi hnevať. Trápilo ho to celé dni a noci. Rozhodol sa získať odpustenie a pokoj – svojimi skutkami. Bol na seba veľmi prísny. Často sa postil, v noci nespal a sám seba trápil telesnými trestami, len aby v sebe potlačil zlé žiadosti a pokušenia. Vykonal peši púť z Nemecka až do Ríma, navštívil všetky posvätné miesta a po kolenách v modlitbách vystúpil posvätnými schodmi v presvedčení, že na ich vrchole získa istotu úplného odpustenia.

Nech však robil čokoľvek, pokoj v srdci a úľavu nenašiel. Bol na pokraji zúfalstva. A vtedy ho oslovili slová Biblie, že sa zbytočne trápi a týra svoje telo. Pochopil, že všetko, čo musí urobiť, je prísť k Ježišovi, dôverovať mu a spoliehať sa na jeho zásluhy. Ježiš vzal trest za naše hriechy na seba, preto stačí, keď k nemu prídeme a poprosíme ho o odpustenie. On nás prijme ako svoje dieťa – s láskou a rád.


Zdieľať: