Ako Eskimák zabije vlka? Najprv potrie čepeľ svojho noža krvou zvieraťa a nechá ju tam zmrznúť. Potom pridá ďalšiu vrstvu krvi a ďalšiu, až kým nie je celá čepeľ nahrubo pokrytá zmrznutou krvou.

Potom lovec upevní svoj nôž k zemi ostrím nahor. Vlk svojím citlivým nosom zacíti krv a vydá sa po stope. Keď objaví návnadu, olíže ju, pretože chce ochutnať čerstvú zmrznutú krv. Začne lízať rýchlejšie a rýchlejšie a stále hltavejšie, až zostane ostrie noža holé. Aby opäť zacítil krv, olizuje čepeľ ešte horúčkovitejšie.

Pretože túžba vlka po krvi je stále väčšia a silnejšia, ani si nevšimne, že holá čepeľ noža sa zarezáva do jeho vlastného jazyka; neuvedomí si okamih, v ktorom sa jeho neuhasiteľný smäd začne uhášať jeho vlastnou teplou krvou. Jeho mäsožravá chuť chce mať jednoducho stále viac a viac – až napokon sám vykrváca a padne mŕtvy do snehu!

Takto to býva aj u ľudí. Hriech a žiadosti nás najprv nalákajú – a potom zničia. Veľmi ťažko je rozoznať hranicu, kde sa zdanlivo príjemný pôžitok z hriechu mení na zákerné sebazničenie. Pomôcť nám a zachrániť nás môže len Božia milosť, ktorá nám chce otvoriť oči, zastaviť nás a ukázať cestu späť.


Zdieľať: