„Nechcem, aby ma volali bábovka,“ povedal Milan a hodil šiltovku do kúta. „Mami, prosím, dovoľ mi ísť dnes večer s partou. Jožo nie je taký zlý, ako si myslíš. Je najlepším vodcom, akého som kedy poznal.“

Milan sa zamračil, keď mu mama jasne povedala: „Nie. Budem veľmi rada, keď tam nepôjdeš. Radšej mi, prosím, dones jablká z pivnice.“

„No tak dobre. Koľko ti ich mám priniesť?“

„Potrebujem šesť pekných červených jonatánok. Ostatné môžu byť hocijaké. Tu máš košík.“

Milan splnil mamino prianie. Odvtedy uplynuli dva týždne. Parta pod vedením Joža bola medzitým na dvoch veľkých výletoch. Vždy, keď sa vrátili, zasypali Joža veselými i napínavými zážitkami. Keď čítal poznámku na papieriku, ktorý mu Jožo poslal, cítil, ako mu srdce bije až niekde v hrdle.

Prečo vždy musíš počúvať svoju mamu? Prečo jej všetko vytáraš? Bábovka! Večer presne o siedmej ťa budeme čakať pri fontáne. Ak teraz neprídeš, nie si viac členom našej party. Jožo.

„Bábovka – prečo povie všetko mame?“ Milan nikdy nemal pred mamou tajomstvá. Stále bola jeho najlepším priateľom, aj keď s partou nesúhlasila. Možno, že žiarlila a chcela ho mať vždy len pre seba; možno on bol naozaj „bábovka“! Tak dobre, dokáže im, že nie je „bábovka“!

Keď sa skončila škola, Jožo ho počkal na schodoch. „Je to tvoja posledná príležitosť zostať v našej parte. Vieš o tom!?“

„Dobre, stretneme sa večer o siedmej. Dokážem ti, že nie som žiadna bábovka.“

Čím viac sa blížil večer, tým bol Milan nespokojnejší. Stále sa pozeral na hodiny. Nakoniec povedal mame, že ho bolí brucho a odišiel do svojej izby. Bolo 18:40. Mama umývala v kuchyni riad. Teraz mal príležitosť utiecť. Nepríde však za ním do izby, keď jej povedal, že ho bolí brucho? Hneď by zistila, že nie je doma. Ale nech vie, že nie je „bábovka“! Ešte stále patrí k svojej parte.

Chlapci ho už čakali. „Vedeli sme, že nie si bábovka! Dnes máme namierené do starej fabriky!“ Keď tam dorazili, najprv si všetko prezreli. Potom sa zišli v miestnosti, kde kedysi bola kancelária a čakali na Jožove povely.

„Najprv si zapálime, potom pôjdeme do obchodu,“ povedal Jožo. Vytiahol z vrecka balíček cigariet, jednu si vybral a nechal ju kolovať.

„Ja nefajčím,“ povedal Milan.

„Ty nefajčíš?!“ povedal posmešne Jožo. „Tak sa naučíš. Aj my sme sa to museli naučiť. Musíš vyfajčiť aspoň jednu, aby sa z bábovky stal chlap. Jasné?“

„Tak dobre. Zapáľte mi!“

Nemusel si mnohokrát potiahnuť, aby ho naozaj rozbolelo brucho. Čo by mu mama povedala, keby ho teraz videla? A čo otec? Otec nikdy nefajčil. Je otec „bábovka“?

Milanovi sa nepáčili Jožove vtipy. A tak uprostred veľkého smiechu sa vyšmykol von, aby sa nadýchal čerstvého vzduchu. V hrdle akoby ho niečo dusilo. Ak toto bolo to, čo parta nazývala zábavou, tak radšej zostane „bábovkou“! Ešte stále sa smejú. Keď odíde, určite im chýbať nebude.

Potichu sa vrátil domov. Mama bola ešte v kuchyni. Zistila, že nebol doma?

Ešte nespal, keď počul sirény požiarnických áut. Mama šla k oknu, aby sa pozrela, kam smerujú. „Musí horieť stará fabrika. Tým smerom je červená žiara a oblak dymu.“

Stará fabrika! Ako sa to stalo? Čo ak Jožo s partou sú ešte tam? Nie, určite už odišli. Chcel sa pozrieť z okna, čo sa deje, ale mama by zrejme zacítila cigaretový dym a zistila by, že fajčil. Aj tak ho už naozaj z toho bolí hlava. Zostane radšej v posteli.

Ani ráno sa necítil dobre, ale šiel do školy. Požiar v starej fabrike bol hlavnou témou rozhovorov medzi spolužiakmi. Milan sem-tam začul nejakú poznámku o chlapcoch z party. Čo ak niekto povedal, že aj on tam bol s nimi? Mama by bola určite veľmi sklamaná a ktovie, aké ďalšie následky by to malo. Určite by to bolo oveľa horšie, než to, že by ho volali „bábovka“!

V ten večer sa šiel Milan s ďalšími deťmi pozrieť na zhorenisko. Nezostalo tam naozaj nič. Čo ak sa to zapálilo od jeho cigarety?

Mama akurát vyberala z trúby koláč, keď sa vrátil domov. Porozprával jej, čo videl a počul. Zdalo sa, že už všetko vie.

„Odkiaľ to všetko vieš?“ spýtal sa jej.

„Poobede tu bol vyšetrovateľ. Myslel si, že aj ty si tam bol s partou. Povedala som mu, že sa mýli, že si bol doma a že k tej parte nepatríš. Obavám sa, že Jožo dostal tých chlapcov do riadnych problémov. Dáš si jablkový koláč? Je z jabĺk, ktoré si mi minule doniesol.“

Keď mu nachystala, sadla si k nemu a ruku položila na jeho plecia. Milan urobil to isté. Po chvíli jej všetko povedal. Povedal jej, že práve tam, v starej fabrike sa rozhodol, že sa radšej celý život bude volať „bábovkou“ než by mal patriť k takej parte.


Zdieľať: