Jedna legenda hovorí o mužovi, ktorý vysadil bambusový les. Raz prišiel tento pán k svojmu lesu a povedal: „Môj drahý les, prišiel som sa ťa spýtať, či si ochotný dovoliť mi, aby som ťa použil na lepší účel než je pokrytie tohto vrchu.“

Les, celý natešený, odpovedal: „Som ochotný urobiť všetko, čo potrebuješ.“

Pán povedal: „Najprv musím osekať všetky tvoje konáre a odstrániť z teba listy.“

Les sa zamyslel nad takouto zvláštnou prosbou a povedal: „Krása tohto lesa je v bohatom lístí. Ak odstrániš listy, zbavíš ma mojej krásy.“

Pán pokojne odvetil: „Áno, viem. Ale aby som z teba dosiahol väčší úžitok, musím to urobiť.“

Les zvážnel, ale napokon súhlasil. Len čo boli lístie a vetvy preč, pán opäť prišiel a povedal: „Viem, že to bude pre teba ťažké pochopiť ma, ale chcem ťa použiť na významnejší cieľ. Preto musím tvoje kmene postínať.“

„Ale sila lesa je v mocných kmeňoch, ktoré sa týčia k oblohe. Ako môže byť niečo lepšie v tom, že ma vyrúbeš?“

Pán odpovedal: „Je to jediná možnosť. Si ochotný podriadiť sa?“

Smutný, ale úplne dôverujúci pánovi, les súhlasil s tým, že bude celkom vyrúbaný.

„Ešte o jednu vec ťa musím požiadať,“ povedal pán. „Ak ťa chcem použiť na vznešený cieľ, potom mi musíš dovoliť rozrezať tvoje kmene po dĺžke na polovicu.“

„Ale to znamená, že prestanem existovať!“ vykríkol les. „Nestačí azda, že si ma zbavil mojej krásy a sily? Čo krajšie a vznešenejšie môže ešte byť?“

Pán sa dotkol kmeňa jedného stromu a povedal: „Ak mi dôveruješ, ukážem ti vznešený plán, ktorý mám s tebou.“

Les dovolil pánovi rozrezať kmene po dĺžke na polovicu. Potom ich vydlabal a pospájal jeden za druhým. Tento žľab viedol z vrchu dolu do údolia na púšť, kde nikdy nepršalo. Dažďová voda, ktorá spadla na vrchu, ním stiekla dolu na suchú a vyprahnutú pustatinu, ktorá sa onedlho zazelenala a priniesla úrodu.

Pán potom vyšiel hore na vrch k svojmu lesu a kľakol si na zem k postínaným pňom. Odstránil z nich prach a špinu – a ukázali sa nové výhonky, ktoré pučali zo zeme. Usmial sa.


Zdieľať: