Corrie ten Boomová v jednej zo svojich kníh spomína na príhodu, ktorá ju naučila byť vďačným človekom za každých okolností. Spolu so sestrou Betsy boli odtransportované do jedného z najhorších nemeckých koncentračných táborov, do Ravensbrücku. Baraky, do ktorých ich zatvorili, boli strašne preplnené a zamorené blchami.

V to ráno si čítali z Písma verše z prvého listu Tesaloničanom, ktoré im pripomínali, že sa majú ustavične radovať, neprestajne sa modliť a za všetkých okolností ďakovať. Betsy poprosila Corrie, aby ďalej nečítala, ale aby spolu poďakovali Bohu za každú maličkosť ich nového bývania. Corrie najprv kategoricky odmietla ďakovať Bohu za blchy, ale pretože Betsy trvala na svojom, Corrie sa napokon podriadila.

Počas mesiacov, ktoré strávili v tomto tábore, si nevedeli vysvetliť, ako je to možné, že dozorcovia sa ich baraku vyhýbajú a nevyrušujú ich, keď študujú Bibliu a spolu sa modlia. Až o niekoľko mesiacov zistili, že dôvod, prečo dozorcovia do ich baraku takmer nevchádzali, bol jednoduchý – blchy.


Zdieľať: