Neuveriteľné... nemusí byť vždy nemožné.
Blesk chytá ryby
Tuyuk a Arluk, dvaja bratia, bývali na Aljaške. Ocka a mamu už nemali, preto bývali s babičkou v jej domčeku, ktorý bol neďaleko rieky. Jediným zdrojom obživy Eskimákov sú ryby. Rieky sú tam však takmer celý rok zamrznuté. Len v lete sa oteplí natoľko, že na niekoľko týždňov sa ľad roztopí. Vtedy si musia nachytať dostatok rýb, aby mali celú zimu čo jesť.
Raz poobede sedeli dvaja bratia pred domom. Zrazu uvideli veľkého šedého psa. Prišiel až k nim a vrtel chvostom. Najprv sa mu prihovorili, potom ho aj pohladkali. Pomenovali ho Blesk. Arluk bežal za babkou a prosil aspoň jednu rybku pre nového kamaráta.
„Rada by som vám dala, chlapci, ale viete, že nemáme ani pre seba dosť.“ Večer pri modlitbe prosili aj za Bleska, aby nemal hlad.
Potom znovu porosili babku, či by im predsa nedala aspoň jednu rybičku, keby náhodou Blesk ráno opäť prišiel. Babička im to nakoniec, aj keď s ťažkým srdcom, sľúbila.
Ráno Blesk naozaj opäť prišiel. Medzitým k nim dobehol sused, že ľady sa už pohli a dajú sa chytať ryby. Chlapci sa rozbehli k rieke. Blesk a ich ďalšie dva psy sa rozbehli za nimi. Po chvíli sa však Tuyuk celý udychčaný vrátil domov.
„Babka, predstav si, Blesk skáče do vody, do papule chytá ryby a nosí ich na breh. Ešte ani jednu nezožral!“ Babička sa rozplakala. Spomenula si na večernú modlitbu. Ďakovala Bohu, že ich vypočul. Obliekla sa a pomaly šla k rieke. To, čo videla, nemohla pochopiť. Blesk skákal do vody a vždy po chvíli vybehol na breh s rybou. Tam ich Arluk ukladal na kôpku. Potom ho začali napodobňovať aj ich psy. Tiež skákali do vody a chytali ryby.
Babička mohla udiveným susedom rozprávať o Bohu, ktorý počul ich modlitby a poslal im tohto zvláštneho psa. S jeho pomocou si mohli urobiť zásoby na celú zimu.