Izraeliti sú takmer na hraniciach zasľúbenej krajiny. Ostáva už len kúsok cesty. Ukáže sa však, že došli zásoby vody. Prameň vyschol.

Rovnako ako ich rodičia, ponáhľajú sa k stanom Mojžiša a Árona, vyhrážajú sa týmto bradatým starcom a strkajú do nich. Obviňujú ich zo všetkých ťažkostí, ktoré ich stretli. Chudáci Mojžiš a Áron! Po štyridsiatich rokoch nevďaku ešte toto. Znovu počujú obviňovanie, napádanie a odsudzovanie. Spomenú si, že keď ľud naposledy reptal pre nedostatok vody, takmer ich ukameňovali.

Mojžiš a Áron, starnúci bratia a vodcovia ľudu, vyšli zo svojich stanov. Kam majú ísť? U koho nájdu oporu? Sú vodcovia, môžu sa obrátiť jedine k Bohu. Ich útočiskom je stan stretávania, svätyňa, kde už predtým často hovorili s Bohom. Vyčerpaní, zúfalí a bezmocní padajú pred Bohom tvárou na zem.

V tom sa im zjavila Hospodinova sláva a oni akoby počuli Božie uistenie: „Všetko je v poriadku, priatelia. Stále sedím na svojom tróne a mám váš život vo svojich rukách. Na mňa sa môžete spoľahnúť.“


Zdieľať: