Ten večer sa začal ako mnohé iné. Mama a otec už boli doma. Keď sa spolu navečerali, Jimmy sa hral. Rodičia mali ešte nejakú prácu a ani si nevšimli, ako čas letí. Mesiac bol práve v splne. Jeho svetlo prenikalo cez okná do izieb. Mama sa zrazu pozrela na hodiny. „Jimmy, už je naozaj čas ísť spať. Choď hore. Prídem o chvíľu za tebou.“

Inokedy Jimmy protestoval, ale tentoraz sa hneď vybral do svojej izby.

Asi o hodinu sa mama vybrala za ním, aby skontrolovala, či je všetko v poriadku. Na svoje prekvapenie Jimmyho nenašla v posteli. Sedel ticho pri okne a hľadel na krajinu osvetlenú mesačným svitom.

„Čo to robíš, Jimmy? Prečo ešte nespíš?“ spýtala sa ho.

„Pozerám sa na mesiac, mami.“ „Ale už je čas ísť spať!“

Veľmi neochotne vstal a chystal sa do postele. „Mami, vieš, že jedného dňa budem chodiť po Mesiaci?“

Kto mohol vtedy tušiť, že tento chlapec, v ktorého srdci sa v ten večer zrodil takýto zvláštny sen, onedlho prežije takmer osudnú nehodu na motorke, pri ktorej si zláme skoro všetky kosti?! Koho by však napadlo, že o 32 rokov neskôr sa mu jeho chlapčenský sen naplní a James Irwin sa ako jeden z dvanástich zástupcov ľudského pokolenia postaví na mesačný povrch?


Zdieľať: