Jedného večera vyzval kazateľ zhromaždenie, aby tí, ktorí chcú priniesť svoj dar, prišli dopredu a položili ho na oltár. Výzva sa stretla s veľkou odozvou.

Čoskoro stál v uličke veľký zástup ľudí prinášajúcich svoje dary. Do radu sa postavilo aj jedno malé dievčatko a pomaly postupovalo dopredu. Bolo chromé a malo barličky. Keď prišlo k oltáru, stiahlo si z prsta malý prstienok a položilo ho medzi ostatné dary. Potom na barličkách odkrivkalo späť do lavice.

Po zhromaždení prišiel za ňou kazateľ a povedal jej:

„Moja drahá, videl som, čo si urobila dnes večer. Bolo to od teba veľmi pekné. Odozva na našu výzvu však bola taká veľká, že sme zozbierali viac, než sme potrebovali. Tvoj prstienok nebudeme potrebovať, preto ti ho chcem vrátiť.“

Dievčatko naňho vyčítavo pozrelo a povedalo: „Ja som ten prstienok nedala vám, ale Pánu Bohu.“

Každý dar, ktorý v chráme prinášame, nedávame ľuďom, ale Bohu.


Zdieľať: