Keď mal raz Hudson Taylor, známy misionár v Číne, narodeniny, bol na dovolenke doma, v Spojených štátoch. Jeho päťročná dcéra Mária mu nemohla kúpiť darček, preto ho sama vyrobila. Tvár jej žiarila radosťou, keď oteckovi doniesla malý kúsok dreva s kolíkom zarazeným uprostred, na ktorom bola prichytená polovička lastúry srdcovitého tvaru. Pretože Taylor nepochopil, čo to znamená a čo mu týmto darom chce dcérka povedať, vzal ju na kolená a začal dar pomaly skúmať. Nechcel totiž, aby bola smutná kvôli tomu, že nevie, čo to je. Keď to už trvalo trochu pridlho, Mária vykríkla: „Ale otec! Ty to nevieš? To je predsa loď! Myslela som si, že najviac by si sa asi potešil z takého darčeka, keby si na svoje narodeniny mohol nastúpiť na loď a vrátiť sa späť do Číny!“

Deti majú vzácny dar – dokážu vycítiť, čo si dospelí myslia, čo majú radi, po čom túžia, na čo sa tešia, čo ich trápi, čo nenávidia a z čoho sú smutní. Tento cit vložil do úprimného detského srdiečka samotný Stvoriteľ.


Zdieľať: