Potom povedal Eliáš Achábovi: Vystúp hore, jedz a pi, lebo čujem hukot dažďa. Acháb vystúpil hore, aby jedol a pil. Medzitým vyšiel Eliáš na vrchol Karmela, sklonil sa po zem, vsunul si tvár medzi kolená a povedal svojmu sluhovi: Vyjdi hore a podívaj sa na more. Keď vyšiel a poobzeral sa, hlásil: Nič tam nie je! Kázal mu to sedemkrát zopakovať. Keď to bolo po siedme, hlásil: Z mora vystupuje obláčik ako ľudská dlaň. On na to: Odkáž Achábovi: Priahaj a zbehni dolu, aby ťa nezastihol dážď. Nebo sa postupne zatiahlo mrakmi, zadul vietor a spustil sa mohutný lejak. Acháb nasadol do voza a odišiel do Jezreela.
Boh nám dá buď to, o čo prosíme, alebo ešte niečo lepšie.
1 Kráľ 18,41-45
Boh nám dá buď to, o čo prosíme, alebo ešte niečo lepšie.
Robert Murray McCheyne
Dáždniky
3. júna 2016
Minulá suchá zima ohrozovala úrodu obilia na ostrove Kréta. V jednej dedine kňaz na bohoslužbe vyhlásil: „Už nás nič iné nezachráni, musíme sa všetci zhromaždiť, aby sme spolu prosili Boha o dážď. Teraz choďte domov, v týždni sa postite a modlite, a v nedeľu sa opäť zídeme a budeme prosiť o dážď.“
Dedinčania sa rozišli, každý do svojho domova. V týždni sa postili a v nedeľu ráno sa opäť schádzali do kostola. Len čo ich však kňaz uvidel, veľmi sa nahneval: „Choďte preč! Nijaká bohoslužba nebude! Vy Bohu neveríte!“ kričal.
„Ale, pán farár,“ protestovali dedinčania, „my sme sa postili a veríme, že Pán Boh má moc poslať dážď.“
„Vy veríte? A kde teda máte dáždniky?“
