Minulá suchá zima ohrozovala úrodu obilia na ostrove Kréta. V jednej dedine kňaz na bohoslužbe vyhlásil: „Už nás nič iné nezachráni, musíme sa všetci zhromaždiť, aby sme spolu prosili Boha o dážď. Teraz choďte domov, v týždni sa postite a modlite, a v nedeľu sa opäť zídeme a budeme prosiť o dážď.“

Dedinčania sa rozišli, každý do svojho domova. V týždni sa postili a v nedeľu ráno sa opäť schádzali do kostola. Len čo ich však kňaz uvidel, veľmi sa nahneval: „Choďte preč! Nijaká bohoslužba nebude! Vy Bohu neveríte!“ kričal.

„Ale, pán farár,“ protestovali dedinčania, „my sme sa postili a veríme, že Pán Boh má moc poslať dážď.“

„Vy veríte? A kde teda máte dáždniky?“

Zdieľať tento príbeh: