„Neviem si predstaviť temnejšie miesto na svete, ako je táto končina! Vlastný hlas tu znie človeku akosi cudzo. Nechcel by som cestovať týmito končinami sám! Všade vidíš len samé kamene. Rozpukané skaly vyzerajú ako zakliate príšery. Nikde ani stopy po živom tvorovi. Ba ani škorpióna som už celé hodiny nevidel!“ Muž, ktorý takto hovoril, zastavil svojho koňa. Potľapkal zviera, unavené horúčavou a smädom, a potom sa pozrel na dno priepasti, pozdĺž ktorej práve šli.

„Voda!“

Druhý mladý muž pohotovo pozrel smerom, ktorým jeho priateľ ukazoval. Naozaj. Hlboko na dne kaňonu sa trblietalo malé jazierko.

„Samo, zostaň pri koňoch a daj mi svoju fľašu! Spustím sa dolu a prinesiem vodu. Jazyk sa mi od smädu lepí k podnebiu.“

„Áno, dolu je voda. Divné je však to, že hoci je tam voda, nevidno okolo zeleň. Azda preto, že slnko až tam nedosvieti. Ale hlavné je to, že si naplníme fľaše a napojíme zvieratá.“

Kým si Samo sadá na balvan na okraji rokliny, Dick sa spúšťa dolu. Na rovinách sa živili divou zverou, teraz sú však už celý týždeň odkázaní na zásoby. Najhoršie je to s vodou.

Konečne je Dick na dne kaňonu. Veselo zamáva rukou na priateľa, ktorý ho zhora sleduje. Prezerá si prudký skalnatý zráz a usudzuje, že na ňom už dlhé roky nestála ľudská noha. Náhle sa zarazí. Pred ním, medzi balvanmi, ležia pozostatky akéhosi človeka! Už len kostra, ktorej hnáty sú uväznené vo vysokých topánkach.

Dick z plných pľúc volá hore, čo práve našiel. Samo prekvapene počúva. Sleduje čudné pohyby kamaráta. Čo sa to s ním deje? Dick sa tam dolu motá ako opilec, klesá na kolená a opäť vstáva. Potáca sa k miestu, kde zostúpil, a snaží sa liezť hore. Márne! Klesol na zem a zostáva nehybne ležať.

„Hej, Dick, čo sa stalo?“ kričí rozrušený Samo.

Je rozhodnutý priateľovi pomôcť. Beží ku koňom a berie zo sediel pevné lasá. Odhadzuje širák i všetko, čo by mu zavadzalo pri zostupe dolu. Ponáhľa sa k okraju kaňonu a vtedy mu prebleskne hlavou strašná myšlienka. Áno, spomína si. Spomína, ako mu kedysi pri návšteve indiánskej rezervácie náčelník rozprával o Diablovom brlohu! Toto je to miesto! A tam dolu, kde teraz zomiera nešťastný Dick, je Diablov brloh! Brloh, v ktorom podľa indiánskej povesti spal samotný diabol. Odvtedy je vraj kaňon taký presýtený pachom, ktorý z diabla vychádzal, že každý tvor, ktorý tam zostúpi a nadýcha sa ho, zomrie! Samo vie, že je to len povesť, ale isté je, že roklina je smrteľne nebezpečná! Je to povestná roklina, z dna ktorej vyviera kysličník uhličitý, plyn bez farby a zápachu, ale smrteľne jedovatý.

Myšlienky víria Samovi v hlave. Čím skôr musí priateľa zachrániť. Ale ako? Ak zostúpi na dno Diablovho brlohu, stihne ho rovnaký osud! Ako by ho aj vyniesol hore? Po takej strmej stene je to vylúčené. Vytiahnuť ho lanami? Sotva by dokázal vytiahnuť ťažkého Dicka holými rukami do výšky päťdesiatich metrov!

Konečne spásna myšlienka! Schytí lasá a zviaže ich dokopy. Jeden koniec uviaže k sedlu jedného koňa. Strhne z krku veľkú šatku, trhá remene z objemného ruksaku a jeho obsah rozhadzuje po ceste. Tu je! Kovová čutora s liehom! Vyleje polovicu jej obsahu do šatky a rýchlo si ju obviaže okolo úst. Príde k priepasti a hádže laso do hlbín.

Strach o priateľa ho núti ponáhľať sa. Šikovne skáče z jedného kameňa na druhý. Ešte päť metrov! Skočí a je na dne Diablovho brlohu. Snaží sa dýchať čo najpomalšie, a nie zhlboka. Jeho pohyby sú rýchle a presné. Niekoľkými skokmi je pri Dickovi. Pripevňuje mu zviazané lasá okolo bokov. Aj on už cíti hučanie v ušiach a citeľný nedostatok kyslíka! Ale už je opäť pri stene zrázu. Hoci sa takmer dusí, vystupuje rýchlo hore. Pery má pevne zovreté. Už prešiel desať, dvadsať metrov. Predpokladá, že je už dosť vysoko nad dnom a že až sem dusivý plyn nedosahuje. Lapá po vzduchu a stúpa stále vyššie. Konečne sa rukami dotkne okraja zrázu. Je unavený a leje sa z neho pot.

Samo sa potáca ku koňom. Krátky povel rozumnému zvieraťu a kôň kráča pokojne hore chodníkom. Laso je napäté. Samo leží na bruchu a pozoruje Dickovo telo, ako sa ťahané hore kýva vo vzduchu. O chvíľu už leží bezvedomý Dick na chodníku. Po desaťminútovej námahe s umelým dýchaním sa Samovi podarilo priviesť ho k vedomiu.


Zdieľať: