Pracovňa vládneho komisára vyzerá ako sieň múzea exotických predmetov. Steny sú plné oštepov a šípov rôznych afrických kmeňov. Štíty, ručné výrobky, zbrane, nádoby – to všetko vytvára pestrú zmes. Pri stole sedia dvaja Európania. Vládny komisár Block a oproti nemu starousadlík a majiteľ plantáží Harhyg. Na stole leží zvláštny predmet – drevená guľa s priemerom asi 15cm nasadená na pružnej, asi 75cm dlhej pevnej násade. Je vyrobená z veľmi tvrdého a ťažkého dreva. Je to kirri, obávaná a hrozná zbraň bečuánskych domorodcov.

„Dobre, pán komisár! Porozprávam vám teda celý ten príbeh, aj keď o ňom už veľa viete. Iste si pamätáte, keď sem prišiel ten náš podarený krajan Lizzie. Je to už asi päť rokov. Obaja vieme, že celý ten čas robil Európanom a belochom len hanbu. Jeho obchody – to bola samá nečestnosť. Domorodcov okrádal, kde len mohol. Zaobchádzal s nimi horšie ako so zvieratami.

Môj sluha Burru pracoval kedysi u neho. Pred dvoma rokmi som ho našiel zbitého a v bezvedomí. Vzal som ho preto k sebe, aby sa u mňa vyliečil. Povedal mi, že ako niesol svojmu pánovi pohár vody, spadol. Lizzie ho za jeho nešikovnosť zbil takmer na smrť. Burru od neho vtedy utiekol, ale v dôsledku ťažkých poranení upadol cestou do bezvedomia. Aj keď odvtedy prešli už dva roky, jazvy na tele má dodnes.

Keď sa začala stavať hrádza, Lizzie sa dopustil ďalšej podlosti. Pretože nemal dostatok pracovných síl, nahováral mojich robotníkov, aby šli pracovať k nemu. Bola práve žatva, preto každý robotník, ktorého si odviedol, nám veľmi chýbal. Jedného dňa som sa šiel pozrieť na pole – a on tam práve bol! Lákal mojich robotníkov, aby šli pracovať na priehradu. Povedal som mu, aby odišiel a nechal mojich ľudí na pokoji. On ma však začal urážať. Dostal preto odo mňa výprask a za posmechu robotníkov som ho zo svojich pozemkov vyhnal. Zúril a sľuboval, že pri prvej príležitosti sa mi pomstí.

Jeho hrozby som nebral vážne. Môj sluha Burru ma však varoval, aby som sa mal pred ním na pozore: „Bwana, Lizzie byť zlý človek! Ja na teba dávať pozor. Stále chodiť s tebou a jedného dňa môj kirri rozbiť Lizziemu hlavu!“

Odvtedy chodil Burru za mnou ako môj tieň. Odháňal som ho, ale márne. Niekedy som ho ani nevidel, a predsa som tušil, že je niekde nablízku a sleduje každý môj krok. Bol to výraz jeho úplnej oddanosti a vďačnosti.

Vo štvrtok pred večerom som vyšiel, aby som sa pozrel, kde na druhý deň pošlem svojich robotníkov. Bol som sám. Na konci pozemku som spozoroval, že oproti niekto ide. Po chvíli som ho spoznal – bol to Lizzie! Keď ma uvidel, zakričal: „Výborne! Ideš ako na zavolanie!“

Z tohto stretnutia som nemal najmenšiu radosť. Na prvý pohľad som zistil, že Lizzie je podnapitý, ale nedal som poznať svoju nevôľu.

„Dobrý večer, Lizzie! Čo vás sem priviedlo?“ Pri týchto slovách som chcel nebadane položiť pravú ruku bližšie k puzdru pištole. Lizzie však postrehol môj úmysel a predbehol ma! Svoju guľovnicu zdvihol do výšky môjho žalúdka a…

„Ruky hore, Harhyg!“

Príliš dobre som vedel, že Lizzie je schopný všetkého, preto mi nezostávalo nič iné, len poslúchnuť.

„Čo to má znamenať?“ spýtal som sa naoko pokojne.

Lizzie sa uškrnul a povedal: „Sľúbil som, že sa ti pomstím. Ten výprask ti splatím aj s úrokmi!“ Z jeho očí sršal hnev a ruka, ozbrojená puškou, sa podozrivo nadvihla. Guľatý otvor hlavne skončil na mojich prsiach!

„Majte rozum, človeče! Chcete sa azda stať vrahom?“ Náhle som spozoroval, že vo vzdialenosti asi pätnásť krokov za Lizziem sa rozhrnie krovie a z neho ticho vystúpi môj čierny sluha Burru! V pravej ruke drží obľúbenú zbraň svojho kmeňa – vrhaciu palicu kirri! Moja beznádejná situácia sa razom zmenila.

„Lizzie, skôr, ako vyvediete nejakú hlúposť, radím vám, aby ste sa pozreli za seba!“

„Netrepte hlúposti! Myslíte si, že ma nachytáte?“

Pri týchto slovách dvíhal pomaly guľovnicu a vyžíval sa v pohľade na môj strach… A tu sa Burru rozohnal pravicou. Kirri zahučalo vzduchom a ozvala sa dunivá rana! Ťažká guľa zasiahla Lizzieho priamo do temena hlavy. Bol mŕtvy ešte predtým, ako dopadol na zem…

Môj dobrý sluha mi povedal: „Bwana, zlý muž Lizzie už nebyť. Ja ísť k svojmu ľudu. Ty ma už nepotrebovať. Keby sa bwana niekedy ocitnúť v nebezpečenstve, poslať po mňa. Ja určite prísť. A priniesť nové kirri, veľké, ťažké kirri.“


Zdieľať: