Môj manžel Ronald kedysi učil triedu mentálne postihnutých tínejdžerov. Pretože bral do úvahy skôr schopnosti svojich študentov než ich obmedzenia, podarilo sa mu naučiť ich hrať šach, opraviť nábytok alebo jednoduché elektrické spotrebiče. Čo je však najdôležitejšie, naučil ich veriť si aj svojim schopnostiam.

Chlapec Boby pri jednej príležitosti dokázal, ako dobre si túto poslednú lekciu osvojil. Jedného dňa si so sebou priniesol pokazený hriankovač, ktorý sa chystal opraviť. Hriankovač niesol v jednej ruke a v druhej držal polovicu bochníka. Vôbec nepripúšťal možnosť, že by sa mu to nepodarilo. Chlieb bol dôkazom jeho viery, že to dokáže.


Zdieľať: