V čase vojny medzi Anglickom a Francúzskom boli muži povolávaní do francúzskej armády metódou lotérie. Koho meno vylosovali, ten musel ísť bojovať. Existovala však jedna výnimka. Človek mohol byť oslobodený, ak bol niekto iný ochotný ísť namiesto neho.

Stalo sa, že prišli za istým mužom a oznámili mu, že aj jeho meno je medzi tými, ktorí boli vybratí. Muž však odmietol ísť so slovami: „Ja som bol pred dvoma rokmi zastrelený.“ Vojaci spočiatku pochybovali o jeho zdravom úsudku, ale muž sa vytrvalo bránil, že to tak naozaj bolo. Tvrdil, že ak sa pozrú do vojenských záznamov, zistia, že pred dvoma rokmi bol odvelený a pri jednej akcii zastrelený.

„Ako je to možné?“ pýtali sa ho. „Veď teraz predsa žijete!“

Muž im vysvetlil, že keď bolo jeho meno vyrieknuté, blízky priateľ mu povedal: „Ty máš veľkú rodinu. Ja som sám a nikto nie je odo mňa závislý. Vezmem si tvoje meno a adresu a pôjdem na tvoje miesto.“ Mužovo tvrdenie záznamy naozaj potvrdili. Tento nezvyčajný prípad sa dostal až k Napoleonovi, ktorý rozhodol, že krajina nemá nijaké právo povolať do vojny tohto človeka. Bol slobodný, pretože na jeho mieste zomrel niekto iný!

Princíp náhrady je vlastne jedným z posolstiev evanjelia. Spasiteľ bol ochotný postaviť sa na naše miesto – nie azda preto, že by stratil menej ako my, ale pre lásku k človeku. Zomrel namiesto nás a niesol trest za naše hriechy. Zákon, ktorý vyžaduje konečný trest, nemá na nás nárok, pretože sme zomreli pred 2000 rokmi v osobe Ježiša Krista. Sme úplne závislí od neho – nášho Zástupcu.


Zdieľať: