Dvaja bratia, dvojčatá, boli úplne protikladné typy. Jeden bol večný optimista, druhý beznádejný pesimista. Rodičia z nich boli zúfalí. Extrémy v ich správaní a postojoch ich nakoniec priviedli k myšlienke, že s nimi zájdu k odborníkovi.

Psychológ im položil niekoľko otázok a chvíľu chlapcov pozoroval. Potom rodičom poradil, aby jednu izbu naplnili hračkami, po akých chlapci vždy túžili. Táto izba mala patriť pesimistovi, aby sa mohol naplno tešiť zo života. Druhú izbu mali naplniť konským trusom a umiestniť do nej druhého chlapca – optimistu.

Keď tak urobili, pomocou zrkadiel oboch chlapcov tajne pozorovali. Pesimista zostal aj v izbe plnej hračiek stále pesimistom. Nariekal, že nevie, na čo mu je toľko hračiek, keď sa nemá s kým hrať.

Keď sa pozreli, čo robí optimista, zostali celí ohromení – prehrabával sa a kopal v konskom truse. Psychológ hneď vošiel za ním do izby a spýtal sa ho, čo to vlastne robí. Chlapec mu s úsmevom na tvári odpovedal, že kde je toľko trusu, tam niekde musí byť aj poník – o tom nepochybuje.


Zdieľať: