Využil som svoj pobyt v Santa Clara a pýtal som sa na podrobnosti týkajúce sa El Justicia. Bol som ubytovaný v rodine známeho starousadlíka, a tak som sa hneď prvý deň spýtal najstaršieho člena rodiny, či niečo nevie o El Justiciovi.

„Aj vy ste o ňom počuli? Dodnes sa o ňom rozpráva ďaleko za hranicami. Mám už 65 rokov, no keď som bol ešte chlapec, toto meno sa u nás vyslovovalo pošepky! Áno, El Justicio naozaj žil. Videl som ho na vlastné oči.

Na akýsi sviatok som bol s rodičmi v kostole. Objavil sa tam uprostred bohoslužby. Bol oblečený tak, ako sa medzi ľuďmi hovorilo – v čiernom sudcovskom talári s čiernou hodvábnou šatkou na tvári. Nikto vtedy nepohol ani prstom. ´Nehnevajte sa, pán farár, že vyrušujem. Doniesol som trocha zlata pre chudobných. Nutne však potrebujem hovoriť tu s týmto darebákom!´ Potom šiel k prvej lavici, vzal miestneho notára za golier a zakričal mu do tváre: ´Vypadni z tohto svätého miesta, darebák! Taký diabol ako si ty, nepatrí do kostola, ale do pekla!´ Viete, ten notár bol naozaj nečestný človek, ktorý okradol mnohých poctivých ľudí o majetok a pozemky. El Justicio vyviedol ohromeného notára z kostola a potom ho našli mŕtveho za mestom. Tak trestal El Justicio! A viete, čo znamenalo meno toho tajomného pomstiteľa? El Justicio znamená Spravodlivý! Vtedy si totiž chcel robiť zákon každý sám a tak, ako mu to vyhovovalo. Boli to ťažké časy. El Justicio chcel urobiť v krajine poriadok – a veru, vedel to.

Pištoľníkov a povaľačov buď postrieľal, alebo vyhnal z krajiny. Chudobných a pracovitých chránil pred vydieračmi a zlodejmi. Tu v Santa Clara žije dosť pamätníkov, ktorí by vám o ňom vedeli veľa rozprávať. Keď sa v krajine situácia upokojila a zavládol poriadok, El Justicio zmizol tak záhadne, ako sa objavil. Nikto nevie, kto to bol, ako sa volal, odkiaľ prišiel, prečo tak prísne trestal bezprávie a kam sa stratil.“

Rozprávanie starého muža ma zaujalo natoľko, že som sa rozhodol získať o tomto ochrancovi práva a tajnom pomstiteľovi čo najviac informácií. Navštívil som niekoľko starších osôb, ktorých som sa pýtal na El Justicia. Jeden z nich ma poslal za akýmsi siňorom Domingom, vraj najstarším mužom v celom kraji, ktorý mal svoj malý domček na okraji mesta.

Keď som vošiel dnu, muž sedel zohnutý a opravoval sedlo. Odzdravil sa mi a vstal. Mal biele vlasy aj fúzy. Napriek svojmu vysokému veku mal vzpriamenú postavu. „Čo si prajete, cudzinec?“ spýtal sa ma miernym hlasom.

Stručne som mu vysvetlil, prečo som za ním prišiel. Starec len pokyvoval hlavou.

„Sadnite si. Veľa toho neviem, ale čo viem, to vám poviem. Poslednýkrát sa El Justicio objavil v tomto kraji pred päťdesiatimi rokmi, aby si vyrovnal účty s tými, ktorí zničili jeho otca. Bolo to takto. Muž menom Julian Peréz sa sem prisťahoval a začal tu farmárčiť. Darilo sa celkom dobre. Bol vdovcom. Jeho syn študoval v Spojených štátoch. V tom čase vládlo v kraji niekoľko jedincov, ktorí začali bojovať aj proti Perézovi, ktorý im bránil v ich nekalej činnosti. Neskôr vyvolal miestny notár s Perézom spor o pozemky. Samozrejme, že Peréz svoj spor s touto bandou prehral a podľa rozsudku musel odísť z kraja. V tom čase jeho syn dokončil štúdium a stal sa právnikom. Otec požiadal svojho syna, aby mu ako právnik dopomohol k spravodlivosti. Mladý Peréz sa hneď vydal na cestu. Kým však prišiel sem, jeho otec už bol pochovaný. Zastrelili ho.

Najstarší obyvateľ mu všetko vyrozprával a dal mu tiež nábojnicu kalibru 24, ktorú našli u jeho otca. Mladý Peréz ju chytil a vyhlásil: ´Túto nábojnicu, ktorá ma privedie na stopu vraha môjho otca, budem nosiť celý život pri sebe. Beda, ak sa s ním niekedy stretnem!´ Peréz nosil mosadznú nábojnicu na zlatej retiazke na krku. Niekoľko dní zostal na opustenej farme, ale potom zmizol. A to bol neskorší El Justicio!“

Starec dohovoril a zasnene sa díval kamsi do diaľky. Môj zrak zrazu skĺzol na prsia starého muža. Z polorozopnutej košele vykukovala na jeho hrudi malá nábojnica dnes už nepoužívaného kalibru 24. Predo mnou sedel El Justicio!


Zdieľať: