Každý zbožňoval malého psíka, ktorého si adoptoval môj bratranec Pavel.

„Volá sa Šacer,“ vyhlásil Pavel, „a rastie veľmi rýchlo.“

A naozaj. O niekoľko týždňov bol už taký veľký ako náš Volkswagen, len bol trocha hlúpejší.

„Aký je to pes?“ spýtal som sa Pavla.

„Neviem presne,“ povedal. „Je to mix bernardína, nemeckého ovčiaka a hefnera.“

„Hefnera? To som teda ešte nepočul.“

„Mám však problém so susedmi, vlastne s ich sučkou. Šacer jej nechce dať pokoj,“ sťažoval sa Pavel.

Musel preto niečo vymyslieť. Do zeme zakopal elektrický drôt, a Šacerovi pripevnil elektronický obojok. Pri každom pokuse prekročiť vymedzené územie dostal Šacer elektrický šok.

Veľmi to však nepomohlo. Kedykoľvek Šacer zbadal sučku kráčať dolu ulicou, bol nespokojný. Musel dobre zvážiť, či mu to stojí za to, pretože vedel, že prekročenie určenej hranice spôsobuje bolesť.

S hlavou na zemi rozmýšľal, potom vyskočil a rýchlo sa rozbehol za sučkou. Samozrejme, dostal elektrický šok. Keď sa z neho prebral, striasol sa a uháňal za svojou vyvolenou.

Jeho zálety nikdy netrvali dlho. Vždy sa vrátil domov, pretože vedel, že jeho búda je tým najlepším domovom na svete a že niet lepšieho pána ako je Pavel.

Po nejakom čase však na to zabudol, a napriek elektrickému šoku opäť prekročil stanovenú hranicu. Nikdy sa zo svojej nepríjemnej skúsenosti nepoučil.

To je psí život, čo vy nato?

Podobne Boh každému z nás vymedzil určité hranice pre život. Ak ich prekročíte, či už v oblasti mravnosti, zdravia, užívania alkoholu, drog, alebo čohokoľvek iného, zákonite sa dostavia následky – okúsite trpké sklamanie.

To je dôvod, prečo nám Boh dáva zákony. Priveľmi nás miluje, než aby nás nechal tápať v tme. Svojím slovom nás chce viesť po chodníku radosti, istoty a pokoja.

Môžeme čakať od svojho najlepšieho Priateľa niečo iné?


Zdieľať: