Jožo, Gregor a Šimon boli celkom dobrí žiaci, ale poriadni nezbedníci. O dva dni sa končil školský rok a oni boli akísi nespokojní. Šimon povedal: „Na zajtra by sme mali pripraviť nejaké prekvapenie. Čo keby sme dali do ventilácie niečo strašne smradľavé, od čoho by sa škola tak zasmradila, že by nás museli poslať domov?“

„Neviem,“ povedal Gregor, „nemusí to byť práve najlepší nápad.“

„Nebuď taký hundroš,“ povedal Šimon, „nikto nič nezistí. Bude zábava.“

„Veď tým nikomu neublížime,“ povedal Jožo. „A okrem toho, každý sa chce niekedy dobre zasmiať.“

„No…,“ povedal Gregor.

„Ale, Grego,“ karhal ho Šimon, „je to predposledný deň v škole. Aj keby nás chytili – čo sa určite nestane – čo nám môžu urobiť?“

„Tak dobre,“ povedal Gregor. „Skúsme to.“

Chlapci si pripravili plán. Pôjdu do obchodu a kúpia niekoľko balíkov mrazeného rybacieho filé. Večer zájdu do školy a malé kúsky z filé porozkladajú do lavíc, skriniek, vetrákov, k dverám kabinetov, zborovne, riaditeľne i do záchodov.

Keď prišli ráno do školy, každý sa sťažoval na smrad, ale nikto nevedel, odkiaľ prichádza. Zistili to, až keď pozreli do lavíc a otvorili skrinky. Šimon, Gregor a Jožo sa tiež tvárili prekvapene a nadávali na smrad, ale v duchu sa smiali. Čím bolo teplejšie, tým bol smrad väčší. Niektorým začalo byť zle.

Riaditeľka školským rozhlasom vyhlásila, že ktokoľvek o tom niečo vie, má sa u nej prihlásiť. Naši traja kamaráti samozrejme mlčali. Okolo obeda bol v škole taký smrad, že žiakov museli poslať domov.

Šimona však veľmi hrýzlo svedomie. Musel ísť za triednou učiteľkou a priznať sa, že to urobil on a jeho dvaja kamaráti. Keď sa priznal, veľmi sa mu uľavilo. Ale prišli aj dôsledky. Okrem toho, že dostali od riaditeľky pokarhanie, museli spolu so školníkom všetky kúsky mäsa pozbierať a celú školu upratať a poriadne vyvetrať.


Zdieľať: