Jeden profesionálny hráč golfu bol pred niekoľkými rokmi na turné. Bol to človek príliš zameraný na seba, takmer ako malé dieťa. Správal sa, akoby sa nemohol nikdy zmýliť. Keď mu náhodou niečo nevyšlo, vždy mal naporúdzi dobrú výhovorku – ihrisko nestojí za nič, ostatní golfoví hráči podvádzajú, počasie je strašné atď. A akoby to nestačilo, ešte aj s amatérmi sa zjednával na hru po tisícke za jamku.

Jedného dňa za ním prišiel muž v tmavých okuliaroch a s bielou paličkou. Ponúkol sa, že si s ním zahrá za dve tisícky za jamku.

„Ale ja s vami nemôžem hrať,“ protestoval profesionál. „Ak sa nemýlim, ste nevidomý, však?“

„Áno, som,“ odpovedal muž. „Ale to je v poriadku. Predtým, ako som stratil zrak, bol som majstrom našej krajiny. Myslím, že by som vás mohol poraziť.“

Profesionálovi sa v poslednom čase veľmi nedarilo, preto potreboval peniaze. A tak slepý neslepý, keď ho už vyzval… prečo nie?

„Vravíte dve tisícky za jamku?“

Nevidomý prikývol.

„Tak dobre. Sme dohodnutí. Ale potom sa nevyhovárajte, že som vás neupozornil, že prídete o svoje peniaze! Kedy budeme hrať?“

„Môžeme si to rozdať už dnes – presne o polnoci!“ odpovedal nevidomý.


Zdieľať: