Jedno ráno ma zobudil akýsi hluk. Vstal som a šiel sa pozrieť na balkón, čo sa to vonku robí. Hlas mi bol známy, no taký „huriavk“ som hádam ešte ani nepočul. Na strome pred naším domom sa pustili do hádky vrany a sojky. Boj slov a krídel presahoval doteraz známu mieru. Sledoval som, ako priletelo „vojsko, ktoré bolo v zálohe“ a zaujalo svoje miesto na konároch stromu. Bombardovanie a streľba boli namierené na vrchné konáre veľkého duba.

Zrazu som uvidel niečo, čo som vôbec nečakal. Pár mohutných hnedých krídel sa šikovne stiahol na vedľajší konár. Nebola to vrana. Ani škriepka medzi čiernymi vranami a modrými sojkami nebola obyčajnou hádkou. V to nedeľné ráno nebojovali vrany a sojky proti sebe. Mali namierené proti sove. Ich vzájomné odlišnosti a rozdiely sa v tomto konflikte veľkých rozmerov stratili. Svoje sily spojili proti spoločnému nepriateľovi – útočili na sovu.


Zdieľať: