V ten deň bola sála v Dubline (v Írsku) preplnená. Publikum netrpezlivo čakalo na premiéru nového oratória mladého skladateľa. Zástupy v úžase počúvali. Ľudia boli dojatí hudbou aj slovami. Bolo to niečo nádherné. Georg Friderich Händel zožal naozaj obrovský úspech.

Onedlho potom bolo toto oratórium prednesené kráľovskému obecenstvu. Dej sa stupňoval a vyvrcholil majestátnym zborom „Haleluja!“ Kráľ sa vtedy postavil, aby vzdal obdiv a úctu Mesiášovi, ktorého skladateľ takým nádherným spôsobom zvelebil v tomto diele.

Aj dnes sa stáva, že keď sa niekde hrá „Mesiáš“, obecenstvo sa z úcty postaví. Trochu smutný som však z toho, že keď prišiel skutočný Mesiáš na zem, len niekoľkí si to všimli. Zapáchajúci pastieri boli jediní, ktorí stáli v úcte pri kolíske dieťaťa, ktoré malo jedného dňa zachrániť tento svet.

Aj ja som sa rozhodol, že svojmu Spasiteľovi vzdám česť a úctu. Z vďačnosti za dar večného života môžeme urobiť oveľa viac, než sa len postaviť pri piesni, ktorou je oslavovaný. Premýšľaj, čím by si ty mohol prejaviť svojmu Pánovi vďačnosť.


Zdieľať: