Na poludnie sedel Taylor Hudson, kresťanský misionár v Číne, na prednáške a zrazu mu prišlo zle. Miestnosť sa mu začala točiť pred očami. Nemohol sa sústrediť na to, čo prednášajúci hovoril. Vypotácal sa na čerstvý vzduch a napil sa vody. Potom sa trocha osviežený vrátil do posluchárne. Myslel si, že sa predchádzajúci deň preťažil, keď šiel peši do kancelárie a neskoro do noci sa učil. V posluchárni mu však bolo stále horšie, až napokon nevládal udržať v ruke ceruzku, ktorou si robil poznámky. Prsty si predsa nepreťažil ani chôdzou ani dlhým sedením nad knihami. Muselo to byť čosi iné. Po prednáške sa odvliekol do pitevne, kde predchádzajúci deň s ostatnými študentami pitval telo človeka, ktorý zomrel na smrteľnú horúčku. Mal pomôcť študentom s upratovaním, ale jediné, na čo sa zmohol, bolo zrútenie sa do najbližšieho kresla. „Neviem, čo to na mňa prišlo,“ povedal chirurgovi, ktorý viedol pitvu. Potom popísal symptómy. Chirurg zbledol. Niekoľkokrát si odkašlal a napokon povedal: „Je to celkom jasné. Určite si sa pri pitve porezal a nakazil smrteľnou horúčkou.“

Hudson zavrtel hlavou. „To nie je možné. Keby som sa porezal skalpelom, určite by som si to všimol.“ Zrazu si spomenul. „Včera večer som sa pichol pri zošívaní zošita.“ Chirurg sa na chvíľu zamyslel. „Infekcia nepotrebuje na vniknutie do tela veľký otvor.“ Položil mu ruku na rameno a povedal: „Okamžite sa musíš vrátiť domov a dať si veci do poriadku, lebo zomrieš!“


Zdieľať: