Spisovateľka E. H. Porterová napísala knihu o dievčatku, ktoré sa volalo Pollyanna. Po smrti oboch rodičov prichádza k tete, ktorá sa o ňu stará. Aj keď jej položenie nie je vôbec závideniahodné, so všetkými známymi sa hrá hru, ktorú nazvalo „hra radosti“. Túto hru ju naučil jej otecko, ktorý bol chudobným kňazom na západe spojených štátov. Keď bola malá, veľmi túžila po bábike. Čakala, že ju nájde aspoň v jednej z misionárskych debien, ktoré dostávali. Nenašla v nich však nič, len pár malých barličiek. Vtedy ju otec naučil hrať tú hru. Ide v nej o to, že vo všetkom, čo sa človeku prihodí, sa snaží hľadať niečo, čomu by mohol byť rád. V tomto prípade to znamenalo, že môže byť rada tomu, že tie barličky nepotrebuje.

Odvtedy hrala Pollyanna túto hru neustále. Tvrdila, že čím ťažšie je nájsť niečo, čomu by človek mohol byť rád, tým je to zábavnejšie. Z vlastnej skúsenosti však zistila, že niekedy je to naozaj veľmi ťažké. Zrazilo ju totiž auto a lekár predpovedal, že už nikdy nebude chodiť. Bolo to najťažšie obdobie jej života, ale ona sa nevzdávala. Každý deň hľadala niečo, z čoho by sa napriek tomu mohla tešiť.

Po dlhých týždňoch beznádeje jej svitla nová nádej. Po liečbe a vytrvalom cvičení ju nohy opäť začali poslúchať.

Nech sa aj vy ocitnete v akomkoľvek položení, hľadajte niečo, čo by ste napriek ťažkým okolnostiam mohli byť radi. Je to kľúč k radostnému a šťastnému životu.


Zdieľať: