Človek je človeku najlepším liekom.
Kamala
To dievča bolo strašne špinavé. Malo na sebe také špinavé šaty, že som takmer nerozoznala ich pôvodnú farbu. A vlasy? Určite sa aspoň mesiac nečesalo. Šírilo okolo seba nepríjemný zápach. Na chrbte nieslo svoju malú sestru. Bolo mi jej strašne ľúto.
Hrala som sa s ostatnými deťmi, keď som zbadala, ako nás pozoruje túžobnými očami. Chcela som, aby sa k nám pripojila, ale váhala, pretože vedela, že k nám nepatrí. A tak som nechala deti a šla za ňou. „Ako sa voláš?“ spýtala som sa jej.
„Kamala.“ Povedala mi, že má niekoľko ďalších súrodencov a že jej rodina je veľmi chudobná. Pozvala som ju, aby niekedy prišla k nám.
Na druhý deň som našla Kamalu stáť pri našich dverách. „Skús ju niečo naučiť,“ poradila mi mama, „zdá sa, že do školy nikdy nechodila.“
Keď som sa Kamaly spýtala na školu, povedala mi, že jej rodičia sú veľmi chudobní, preto nemôže chodiť do školy. „A okrem toho,“ dodala, „nechcem sa učiť.“ Zostala som prekvapene stáť, ale potom som jej odpoveď pochopila. Keď jej rodičia nikdy nechodili do školy, prečo by mala chodiť do školy ona?!
Chceli sme Kamale nejako pomôcť, ale nie tak, že jej dáme nejaké veci alebo peniaze. Rozhodli sme sa, že jej dáme prácu – bude nám prať a my jej namiesto peňazí dáme jedlo alebo šaty. Peniaze sme jej dať nechceli, pretože jej mama a otec pili a fajčili a my sme ich v tom nechceli podporovať. Kamala, aj keď mala len 12 rokov, fajčila tiež.
Kamalin vlastný otec od nich odišiel. Nevlastný otec veľa pil a bol veľmi zlý. Neraz som videla, ako bežal za deťmi s veľkou palicou a chcel ich biť. Opil sa hneď ráno, celý deň spal a potom ich večer aj v noci bil. Vtedy museli utiecť z domu a u niekoho sa skryť. Raz prišli aj k nám.
Kamala žije v Nepále, kde moji rodičia pracujú ako misionári. Aj keď má teraz len 13 rokov, už je vydatá. Raz k nám prišla aj so svojím manželom, ktorý tiež fajčí a pravdepodobne aj pije. Modlím sa, aby som jej mohla pomôcť, aby bol jej život krajší ako život jej rodičov.