Písal sa rok 1913. V jednej škole v anglickom Oxforde rozdával starý profesor maturitné vysvedčenia. „Najlepšími a najusilovnejšími žiakmi sú Juraj Holow a Hans Roeder,“ povedal.

Chlapci sa s úsmevom pozreli na seba. Napriek tomu, že Juraj bol zo starej anglickej rodiny a Hans bol Nemec, ktorého otec poslal na štúdium do Anglicka, rozumeli si znamenite. Po ôsmich rokoch sa na stanici lúčili so slovami: „Celé roky sme si nikdy neublížili ani slovíčkom. Sľúbme si, že keby sa nám niekedy v živote stalo, že jeden alebo druhý by sa ocitol v nejakej tiesni, navzájom si pomôžeme.“

„Čestné slovo – na život a na smrť!“ povedal úplne vážne Hans a podali si na to ruky.

Rok 1916. Európa sa otriasala pod výbuchmi vojny. Juraj bol poručíkom kráľovského letectva. Aj keď bol mladý, dosiahol pozoruhodné úspechy. Guľomety jeho lietadla zasiahli a zničili už 37 nepriateľských lietadiel.

Do miestnosti vstúpil vojak v službe: „Pán poručík, ihneď sa dostavte k veliteľovi!“

„Nie som rád, že vás stratím,“ zamyslene povedal veliteľ, „ale rozkaz je rozkaz. Hlavný stan nariaďuje, aby ste boli ešte dnes preložený na dvadsiaty úsek, na letisko v Amiense. Dôvod nepoznám. Ihneď sa pripravte na cestu. Je to asi 250 kilometrov odtiaľto. Želám vám šťastné pristátie na novom pôsobisku!“

„Poručík Juraj Holow hlási príchod, pán plukovník!“ pozdravil rázne Juraj. Ustaraný plukovník pozrel na muža, ktorý vstupoval do miestnosti. „To som rád, že ste už tu. Minulý týždeň som stratil 14 letcov. Mám tu len neskúsených chlapcov. Nepriateľ akoby to vedel. Vidno, že sú to skúsení letci, najmä pilot lietadla BLITZ. Je to lietadlo, ktoré dokáže vyvinúť obrovskú rýchlosť. Ma dva guľomety. Strieľa priamo pred seba. Práve dnes sme dostali podobné lietadlo, ktoré bude pridelené práve vám. Keď sa objaví blitz, naši chlapci akoby stratili hlavu. Akékoľvek lietadlo zostrelí ako vrabca!“ sťažoval sa plukovník. „Zajtra poletíte s chlapcami na hliadku. Prosím vás, dajte mi na nich pozor!“

Na druhý deň o piatej ráno už lietadlá stáli pripravené na štart. Skupina šiestich letcov čakala na rozkazy. „Dnes povediem vašu letku, kamaráti. Máme zistiť, či na druhej strane pripravujú zálohy.“

Vo vzduchu sa Juraj rozhliadol. Uvedomil si, že chlapci ho pozorujú s oddanou dôverou. Preleteli ponad front. Nepriateľ spozoroval ich prelet a poslal im hore pozdrav v podobe niekoľkých bielych obláčikov. Poručík na to nedbal. Potom zahli na miesto, kde sa podľa hlásenia sústreďujú nepriateľské zálohy. Skutočne! Na ceste bolo vidno tmavé kolóny vojsk. Úlohu splnili!

Rozviedka sa vydala na spiatočnú cestu. Pred preletom ponad front vystúpila do bezpečnej výšky. Nepriateľ ich predtým spozoroval, preto Juraj predpokladal, že návrat nebude taký hladký.

Jeho predpoklad bol správny. Vľavo im oproti letel nepriateľ! Šesť stíhačiek naberalo výšku, aby sa dostalo nad našich chlapcov. Juraj pokynul rukou letcom po ľavici, aby ho nasledovali. Štyri stroje začali prudko stúpať. Týmto manévrom chcel poručík znemožniť nepriateľovi sústredený útok. Ale nepriateľ sa nerozdelil. Naopak, zomkol sa do pevného šíku. Bolo to podozrivé. Keď sa Juraj rozhliadol, po pravej strane bolo už takmer nad nimi ďalších osem nepriateľských lietadiel! Štrnásť proti siedmim! To sa asi neskončí dobre, ale nesmú sa nechať pritlačiť k zemi… uvažoval Juraj.

Trhnutím páky dostal náboje do oboch hlavní svojich guľometov. Ešte sa pozrel pod seba. Práve teraz nepriateľ zaútočil na jeho troch kamarátov dolu. Rachot guľometov prekričal hukot motorov. Už v prvom útočnom nálete nepriateľa sa jedno z troch lietadiel zapotácalo a padalo k zemi ako zvädnutý list zo stromu.

´Dobrý letec, zavrel plyn, nehorí to,´ pomyslel si Juraj. ´Tak, a teraz sa to začne! Do toho!´ Juraj stiahol riadiacu páku a stroj sa prudko otočil vľavo hore. Týmto manévrom sa dostal medzi dve nepriateľské lietadlá. Sklonil sa ku guľometu a v zameriavacom kríži objavil trup lietadla. Tratatatatata – zarachotila séria rán. Nepriateľský letec zdvihol kŕčovito ruku nad hlavu, jeho stroj skĺzol po krídle, niekoľkokrát sa prevrátil a potom sa strmhlav zrútil na zem. „Tridsaťosem,“ zašepkal si Juraj. Ale vo chvíli, keď zostrelil nepriateľského letca, sám bol napadnutý. Pred očami sa mu rozletelo sklo s meracími prístrojmi na rozvodnej doske a niekoľko dierok na chrániči proti vetru dokazovalo, že útočník je dobrý strelec!

Juraj sa pustil strmo hore a pritom zisťoval celkovú situáciu. Z jeho chlapcov zostali už len dvaja. Videl, ako sa zúfalo snažia preletieť front a byť čím skôr na svojom území. Vytrvalo ich však prenasledovali štyria nemeckí letci. Venoval im len niekoľko sekúnd. Viac času nemal. On sám bol obklopený nepriateľskými lietadlami. A tu sa stalo niečo zaujímavé. Nemecké lietadlá sa zoradili do jednej línie. Len jedno lietadlo, riadené zrejme veliteľom, krúžilo opodiaľ. Poručík Holow porozumel – vedel čo to znamená! Výzva k čestnému súboju – jeden proti jednému.

Nepriateľskí letci vedeli, že zvíťazili. Nechceli však hromadne odstreliť posledného letca na bojisku. Táto výzva dávala Holowovi možnosť brániť sa a v prípade víťazstva voľný odlet. Medzi letcami vládli tieto nikým nepísané zákony, bola to akási ich „stavovská česť“.

Juraj sa pozrel na svojho súpera. Bolo to striebrošedé lietadlo a na ňom červený nápis – BLITZ. Obávaný, legendárny blitz! Jeho pilot stočil svoj stroj proti Jurajovi a rútil sa priamo na neho, akoby sa chcel s ním zraziť. Juraj poznal tento tzv. psychologický útok. Pilot ním chcel súpera vyľakať, aby zmäteným únikom zabránil zrážke a nevedomky sa dostal do nevýhodnej pozície. Juraj zmaril tento úskok nemeckého letca tým, že stroj vytiahol kolmo hore. Nemec taký manéver nečakal a poručíka podletel. V tom okamihu mu Juraj vpálil sériu rán do lietadla. Potom Nemec zdvihol lietadlo do loopingu a dostal sa poručíkovi od chrbta. Výsledok? Niekoľko ďalších dierok v chrániči.

Juraj sa presvedčil, že povesť o pilotovi blitzu bola pravdivá. Bol to nielen vynikajúci letec, ale aj strelec! Obaja letci bojovali a používali pritom všetky možné obraty a triky. Takého súpera Juraj ešte nemal. Boj trval už dvadsať minút. Napriek tomu, že obe lietadlá už boli mnohokrát zasiahnuté, žiadny zásah nebol taký, aby jedného alebo druhého vyradil z boja.

Nemecký letec opäť preletel sotva desať metrov okolo poručíka. Juraj videl, že ho zdraví a pochvalne kýva hlavou. Juraj pozdrav opätoval. Nový útok Nemca. Teraz to nevyšlo – a Juraj sa okamžite chytá novej príležitosti. Guľomet zarachotil, pilot blitza sebou trhol, ale vzápätí už rachotia jeho guľomety.

V zákopoch všetci vojaci hľadia hore. „Pán major, taký vzdušný súboj som veru ešte nevidel. Pozrite, teraz opäť útočí Nemec! Znamenite sa mu náš vyhol. Už to dostal!“

Vojaci jasajú. Ich letec vyhral! Povestný nemecký blitz sa rozkolísal. Vidno, ako sa pilot snaží stroj vyrovnať. Teraz sa dostáva do vývrtky a špirálovito klesá.

„Pozrite, pozrite, čo sa to deje s naším?“ Z anglického lietadla sa vyvalil hustý dym. „Horí!“ kričia vojaci. Nemecké lietadlo sa s rachotom zarýva do zeme. Niekoľko sto krokov ďalej dohorieva lietadlo Juraja…

V poľnej nemocnici neďaleko Amiensu ležia obaja letci. Lôžka ranených stoja vedľa seba. „Myslím, že sa z toho dostanú. Nejaký prestrel a zlomenina; majú toho obaja dosť, ale sú mladí,“ rozpráva sa lekár so sestrou Červeného kríža. Obaja ranení sú celí v obväzoch.

Nad hlavou jedného je na čiernej tabuľke napísané: Juraj Holow, poručík letectva.

Nad hlavou druhého: Hans Roeder, poručík letectva.

Dvaja kamaráti sa opäť stretli.


Zdieľať: