Mariana sa narodila v roku 1913 v šľachtickej rodine v Maďarsku. Detstvo prežila s rodičmi na zámku obklopená slúžkami, domácimi učiteľmi, vychovávateľkami, lokajmi a kočišmi. Jej babka, ktorá bývala s nimi, naliehala, aby si na cesty vždy vzali svoju osobnú posteľnú bielizeň, pretože považovala za nedôstojné spať v bielizni, ktorú používajú obyčajní ľudia.

Počas štúdia vo Viedni sa stretla s mladým a šarmantným viedenským študentom medicíny. Zamilovali sa a hneď sa aj vzali, hoci mala ešte len osemnásť. Ich manželstvo však trvalo len rok. Mariana sa potom vrátila do Viedne a začala svoju kariéru ako herečka.

Počas konkurzu na istú hru sa stretla so šikovným nemeckým režisérom Ottom Premingerom. Onedlho sa vzali. Hneď nato odišli do Ameriky, kde Otto začal sľubnú kariéru filmového režiséra. Nanešťastie, v Hollywoode sa Mariana dostala do zlej spoločnosti. Začala žiť hýrivým spôsobom života. Keď sa to Otto dozvedel, rozviedol sa s ňou.

Mariana sa vrátila do Európy a ako veľká dáma sa usadila v Paríži. V roku 1948 sa v novinách dočítala, že Albert Schweitzer, muž, o ktorom čítala už ako malé dievča, bol na jednej zo svojich pravidelných návštev v Európe a niekoľko dní sa mal zdržať aj v Gunsbachu. Zatelefonovala jeho sekretárke, ktorá jej na ďalší deň sprostredkovala stretnutie s Dr. Schweitzerom. Keď prišla do Gunsbachu, zistila, že je v kostole a hrá na organe. Šla tam za ním. Počúvala ho a obracala mu noty. Po skončení skúšky ju pozval domov na obed. V ten večer Mariana vedela, že našla to, čo celý život hľadala. Počas jeho pobytu v Gunsbachu sa s ním stretávala každý deň a keď Dr. Schweitzer odchádzal do Afriky, pozval ju, aby prišla do Lambarene za ním a pracovala v nemocnici.

Mariana tam naozaj odišla – a našla samú seba. Tam v Lambarene sa dievča, narodené na zámku a vychované ako princezná, zvyknuté na prepych a pohodlie, stalo služobníčkou Ježiša Krista. Vymieňala obväzy, kúpala deti, kŕmila malomocných… Konečne našla pravú slobodu.

Vo svojom životopise napísala, že tu našla všetko, po čom túžila. Nemohla získať „všetko“, čo by ju uspokojilo a dalo jej životu zmysel, kým sa o všetko, čo mala, nepodelila.

Keď v roku 1979 zomrela, jedny americké noviny doplnili oznam o jej úmrtí týmito Marianinými slovami: „Albert Schweitzer povedal, že na tomto svete sú len dve skupiny ľudí – tí, čo pomáhajú a tí, čo nepomáhajú. Ja patrím medzi tých prvých.“

Zdieľať tento príbeh: