Leonard C. Lee spomína:

V našom dedinskom kostolíku v Severnej Dakote sme mali sériu evanjelizačných prednášok. Nakoniec slečna Campbellová hovorila na tému „znamenia doby“. Deň predtým sa nás spýtala, či chceme, aby posledný večer hovorila na tému „znamenia doby“ alebo „o šťastnom domove“. Všetky dievčatá hlasovali pre šťastný domov, chlapci zas pre „znamenia doby“. Pretože chlapcov bolo viac, prehlasovali dievčatá v pomere 4:1.

Slečna Campbellová hovorila o prvej svetovej vojne. Táto vojna mohla prebiehať hoci aj na Mesiaci, my v našej odľahlej dedine sme o tom nič nevedeli a ani sme sa o to nezaujímali. Rádio neexistovalo a týždenné noviny čítali len starí osadníci.

Potom rozprávala o mravnom úpadku našej doby. Mnohé veci nám nedávali zmysel. Ako mladí ľudia sme si nedokázali predstaviť dve milujúce osoby, ktoré by sa za krátky čas rozviedli. Nepoznali sme nikoho v našom susedstve, kto by bol rozvedený.

Potom hovorila o kliatbe a smutných následkoch pitia a fajčenia. V našom štáte, o ktorom sa hovorilo, že je „suchý“, to znelo celkom cudzo. U nás v Severnej Dakote by ste niekoho s cigaretou stretli len veľmi zriedka, pretože podľa zákona bolo trestné nielen predávať, ale aj darovať cigaretový papier, ktorý bol potrebný na balenie cigariet. A omdleli by sme od hrôzy, keby sme videli fajčiť ženu!

Odvtedy, čo som počul toto kázanie, uplynulo veľa, veľa rokov. To čo sa vtedy zdalo ako nepredstaviteľný problém sa dnes stalo natoľko bežné, že sa nad tým už nikto ani nepozastavuje. Žeby to takto bolo normálne?


Zdieľať: