Linda sedela za svojím písacím stolom a snažila sa robiť cvičenia z angličtiny. Vtom niekto buchol dverami a bolo počuť krik. Marta, jej staršia sestra a otec sa opäť hádali.

„Marta, daj si tú hudbu tichšie!“ kričal otec.

„Ale veď ju sotva počujem!“ odvrkla Marta.

„Kým bývaš v tomto dome, budeš ma poslúchať,“ povedal otec.

„Tak teda odchádzam! Už ma to naozaj nebaví, keď sa ku mne správaš ako k malému decku!“ Marta vbehla zúrivo do detskej izby, kde si Linda robila úlohy. Vytiahla cestovnú tašku a začala do nej strkať svoje šaty.

„Ty naozaj odchádzaš?“ zašepkala Linda Marte.

„Už to tu nemôžem vydržať ani chvíľu! Tie otcove hlúpe príkazy…!“

„Zavolaj mi neskôr,“ povedala Linda Marte prv, než stihla odísť.

Bolo to už druhý raz za posledných šesť mesiacov, čo Marta takto odišla. Otec stál vo dverách detskej izby. „Mrzí ma, že sa s Martou toľko hádame. Neberie ohľad na nikoho z rodiny.“ Na chvíľu sa odmlčal a potom povedal: „Veľmi ma bolí kĺb. Potrebujem si odpočinúť. Mohla by si dozrieť na Viktora, kým sa mama vráti z práce?“

Linda zavrela učebnicu angličtiny a povedala: „Pravdaže, otec.“

Pane, modlila sa Linda v duchu, pomôž mi, aby som stále vedela byť ku všetkým doma láskavá. Niekedy mám chuť odísť ako Marta.

„A mohla by si ho tiež okúpať. Už by sme nemuseli večer,“ povedal otec už z postele. Linda zišla dolu schodmi. Svojho brata našla pozerať video a hompáľať sa pritom sem a tam. Vzala ho za ruku a ťahala do kúpeľne. „Ideme sa okúpať!“ povedala mu.

Viktor sa kúpal veľmi rád. Keď vliezol do vane, špliechal celou silou dovtedy, kým polovica vody nebola z vane von.

Len čo dokončili kúpanie, dvere zavŕzgali a objavila sa v nich mama.

„Ďakujem, že si okúpala Viktora. Som taká uťahaná!“ povedala a klesla na stoličku v kuchyni. „Dnes som mala ťažký deň!“

Linda sa pozrela na mamu. Bola naozaj unavená. Nič sa nedá robiť, angličtina musí počkať. Musí teraz najprv pomôcť mame.

„Ja navarím,“ povedala Linda sama od seba.

„Budem ti veľmi vďačná,“ odvetila mama.

Kým chystala večeru, povedala mame, ako sa Marta s otcom pohádali. Mama si vzdychla: „Otec sa necíti dobre, a preto často stráca trpezlivosť. Niekedy sa mi zdá, akoby na nás Boh naložil viac, než sme schopní uniesť. Ale viem, že to nie je pravda. On to tak nerobí. Biblia nám to jasne hovorí.“ Trocha zaváhala a potom ticho povedala: „Otec sa ma opäť spýtal, či nedáme Viktora do škôlky.“

Linda prestala umývať šalát, pozrela sa na mamu a spýtala sa: „Čo si mu povedala?“

„Povedala som mu, že by najprv on mal ísť na nejaké liečenie. Často máva bolesti a sťažuje sa,“ povedala mama s úsmevom.

„Viem, že si si z neho len uťahovala.“

„Možno má otec aj pravdu. Ťažko mu je celý deň starať sa o Viktora a celú domácnosť, keď sa necíti dobre. Neviem, čo by sme robili, keby si nám nepomáhala. Ale škola si to odnesie, však?“

„No veď vieš,“ povedala Linda a začala chystať stôl. Posledný test z angličtiny nedopadol najlepšie a ďalšiu zlú známku si dovoliť nemohla, ale čo mala robiť?

Po večeri ešte umyla riad a upratala kuchyňu. Bola taká unavená, že na angličtinu sa už sústrediť nevedela. Ľahla si do postele a zaspala.

Cestou do školy sa modlila: Pane, pomôž mi niečo vymyslieť, aby som ten test z angličtiny urobila dobre.

Hneď ako prišla do školy, šla za učiteľkou angličtiny. Keď jej vysvetlí, prečo sa nemohla pripraviť, možno to pochopí a dá jej ešte nejaký čas, aby sa to stihla naučiť. Ešte niktorému z učiteľov nepovedala, ako je to u nich doma.

„Pani učiteľka, včera večer som nemala čas učiť sa. Nemohla by som si test napísať neskôr?“ Potom učiteľke vyrozprávala, ako sa Marta s otcom pohádali, ako musela dozerať na malého brata Viktora, pripraviť večeru a upratať kuchyňu, pretože mama bola veľmi unavená.

Učiteľka chvíľu rozmýšľala a potom povedala: „To je dobre, že si mi to povedala. Môžem to zvážiť. Situácia vo vašej rodine nie je jednoduchá, ale Boh vám pomôže. Som rada, že doma pomáhaš, si láskavá a trpezlivá.“

Pani učiteľka odviedla Lindu do knižnice. „Nechoď do triedy, ale buď tu a uč sa. Test si napíšeš hneď po vyučovaní.“

„Ďakujem vám, že mi rozumiete,“ povedala Linda. Ďakujem aj Tebe, Bože, modlila sa Linda v duchu, že mi tak pomáhaš.


Zdieľať: